Infekcia zvyšuje riziko tohto druhu rakoviny

Nová štúdia, ktorá sa odprezentuje na Európskom kongrese klinickej mikrobiológie a infekčných ochorení, by mohla výrazne ovplyvniť spôsob, akým liečime rakovinu hrubého čreva a konečníka. Podľa jej zistení sa na jej vzniku totiž podieľa aj anaeróbna infekcia krvi, teda infekcia, ktorú vyvolajú anaeróbne baktérie.

Kolorektálna rakovina postihuje oblasť hrubého čreva a konečníka. Tento typ rakoviny sa vyskytuje predovšetkým u ľudí po 50-ke a medzi najčastejšie rizikové faktory patrí okrem rodinnej anamnézy aj obezita, nedostatok pohybu, strava chudobná na ovocie a zeleninu a idiopatický črevný zápal (ochorenie neznámej príčiny, najčastejšie vo forme ulceróznej kolitídy alebo Crohnovej choroby).

Anaeróbne baktérie pre svoju existenciu nepotrebujú kyslík a nachádzajú sa v organizme každého z nás. Väčšinou nespôsobujú infekcie, no ak predsa len dôjde k zápalu, obvykle vzniká tam, kde sa tieto baktérie nachádzajú v najväčšom množstve. Často je to hrubé črevo alebo konečník.

V minulosti už bolo podniknutých niekoľko výskumov, ktoré sa pozreli na úlohu anaeróbnych baktérií pri vzniku kolorektálneho karcinómu, no nová štúdia odhaľuje bližšie informácie.

Štúdia prebiehala v rokoch 2007 až 2016 a zúčastnili sa jej 2 milióny Dánov. Vedci analyzovali údaje o takmer 46.000 infekciách krvi, vrátane informácií o patogénoch, ktoré sa vyskytovali v krvnom toku.

Tieto informácie boli následne porovnané s údajmi z Dánskej skupinovej databázy o kolorektálnej rakovine. Výskumníci konkrétne hľadali nové prípady rakoviny, ktoré vznikli po infekcii krvi ktoroukoľvek známou baktériou spájanou s týmto druhom rakoviny.

Z 45.760 ľudí, ktorí sa nakazili infekciou krvi, u 492 (1,1 percenta) neskôr došlo k vzniku rakoviny hrubého čreva alebo konečníka, z čoho 241 ľudí (0,5 percenta) si vypočulo túto diagnózu do roka od nakazenia infekciou.

Ako už môžete tušiť, vedci uznali, že nákaza anaeróbnou infekciou krvi zvyšuje riziko vzniku kolorektálnej rakoviny. U tých, ktorí sa nakazili baktériou druhu Clostridium septicum, bolo riziko vzniku rakoviny až 42-násobne vyššie ako u ľudí, ktorí sa nakazili infekciou krvi spôsobenou aeróbnymi baktériami, ako sú napríklad Escherichia coli alebo zlatý stafylokok.

Pre porovnanie: U 20,8 percenta ľudí, ktorí trpeli infekciou krvi spôsobenou C. septicum, neskôr došlo aj k vzniku rakoviny, pričom rakovina hrubého čreva alebo konečníka sa objavila len u 0,5 percenta tých, ktorí netrpeli bakteriálnou infekciou krvi.

Podľa spoluautora Ulrika Justesena z Univerzitnej nemocnice v Odense zatiaľ nie je jasné, aká je kauzálna spojitosť medzi anaeróbnymi baktériami a kolorektálnym karcinómom:

„V tomto štádiu si nie sme celkom istí, či baktérie priamo spôsobujú kolorektálnu rakovinu, alebo či infekcia krvi týmito baktériami je sama následkom rakoviny. Ide o podobnú otázku, ako či bolo prvé vajce alebo sliepka.“

Justesen sa s kolegami plánuje bližšie pozrieť na špecifické baktérie u ľudí s infekciou krvi, ktoré by sa mohli podieľať na vzniku rakoviny. Ďalšie zistenia by mohli natrvalo zmeniť spôsob, akým sa vykonáva skríning.

„Keby sme na skríningu ľudí vo vyššom veku dokázali určiť prítomnosť rizikových baktérií, skríning kolorektálnej rakoviny by sa určite oplatil.“