„Kokaínové hrochy“ Pabla Escobara môžu zlepšovať ekosystémy v Kolumbii

Hrochom, ktoré do Kolumbie pred desiatkami rokov priviezol notoricky známy kráľ kokaínu, sa v súčasnosti mimoriadne darí v miestnych ekosystémoch. Vedci dokonca predpokladajú, že z ich výskytu môžu ťažiť biotopy riek. Veľké bylinožravce vypĺňajú ekologickú medzeru, ktorá je v regióne už po tisíce rokov.

Mnoho druhov veľkých bylinožravcov, ktoré kráčali po tejto planéte, vymrelo pred asi 100 000 rokmi. S poklesom množstva bylinožravcov sa z pôdy vytratili živiny, zmenili sa rastliny a dokonca to ovplyvnilo tok a dostupnosť vody.

V nedávnej štúdii publikovanej v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences však vedci uvádzajú, že privezené bylinožravce, ako sú napríklad Escobarove „kokaínové hrochy“, by mohli tieto ekosystémy revitalizovať a obohatiť.

Escobar doviezol štyri hrochy z Ameriky v roku 1981 pre svoju súkromnú zoologickú záhradu na haciende pri Medellíne v Kolumbii. Potom, čo sa jeho drogový kartel rozpadol, hrochy unikli a od tej doby sa rozmnožujú vo voľnej prírode. Podľa údajov v časopise Scientific American ich počet dosahuje viac ako 80 hrochov.

Privezené hrochy vypĺňajú dieru po vyhynutých živočíchoch

V novej štúdii vedci analyzovali ekologický dopad 427 druhov veľkých bylinožravcov s hmotnosťou najmenej 10 kilogramov, ktoré žili pred 130 000 rokmi a dnes. Cieľom bolo zistiť, či by sa poškodené ekosystémy, ktoré boli kedysi obývané bylinožravcami, mohli obnoviť, ak by sa veľké bylinožravce vrátili.

V Kolumbii hrochy „predstavujú chiméru kombinácií zvláštnych vyhynutých druhov,” napísali autori štúdie. Inými slovami, vplyv hrochov na ich nové prostredie - koľko a aký druh rastlín jedia; ako ďaleko sa pohybujú; ako trávia jedlo; a množstvo živín, ktoré vrátia do biotopu prostredníctvom trusu – kedysi uskutočňovalo množstvo podobne veľkých bylinožravcov.

Pred tým, ako sa Escobarove hrochy dostali do kolumbijských riek, obývala túto časť Južnej Ameriky obrovská lama Hemiauchenia paradoxa, ktorá vyhynula pred 11 000 rokmi. Vedci v štúdii uvádzajú, že je to najbližší vyhynutý ekvivalent k modernému hrochovi. To znamená, že hrochy sa môžu pásť na brehoch rieky spôsobom, ktorý odráža návyky vyhynutých lám. No hrochy môžu distribuovať výživné látky prostredníctvom svojho trusu spôsobom podobným inému druhu vyhynutých riečnych živočíchov.

Ekologický vplyv Escobarových hrochov je zatiaľ do veľkej miery neznámy. Niektorí odborníci však tvrdia, že hrochy nie sú pre životné prostredie tak prínosné. Podľa článku publkovaného v časopise Scientific American produkujú značné množstvá trusu, ktoré môžu ovplyvniť hladinu kyslíka vo vode.