Chodíte do kostola aspoň raz za týždeň? Takto sa to podpisuje na zdraví

Návšteva kostola je pre mnohých povinnosťou, pre iných zas radostným zážitkom, ktorý sa neboja zopakovať aj niekoľkokrát do týždňa. Ako však ukázala štúdia z Harvardu, pravidelné klaňanie sa Bohu pred oltárom má dopad na duševné zdravie nielen na pôde chrámu.

Z výskumu, ktorého sa zúčastnilo 100.000 lekárov a ošetrovateľov, vyplýva, že u žien, ktoré navštevujú kostol aspoň raz za týždeň, je o 68 percent nižšia pravdepodobnosť, že spáchajú samovraždu v porovnaní s tými, ktoré nechodia do kostola vôbec.

U mužov sa pravidelná návšteva kostola spája s o 33 percent nižším rizikom „úmrtia z beznádeje“, kde spadá aj fatálne ochorenie spôsobené užívaním drog či alkoholu.

Podľa vedcov účasť na bohoslužbách ľuďom dodáva pocit nádeje a zmyslu života, ktoré sú potrebné najmä vtedy, keď čelíme nadmernému pracovnému zaťaženiu. Vďaka vierovyznaniu tiež ľudia vnímajú ľudské telo ako „chrám“, ktorý treba chrániť a starať sa oň, čo by mohlo byť dôvodom obmedzeného požívania alkoholu a iných nebezpečných látok.

U zamestnancov v zdravotníctve badať až dvakrát väčšiu mieru samovrážd ako u zamestnancov v iných odvetviach. Zdravotníci zrejme častejšie čelia vyhoreniu, preto v novej štúdii figurujú ako hlavný bod záujmu.

Termín „úmrtie z beznádeje“ bol pôvodne určený pre označenie takého úmrtia, ktoré v čase vysokej nezamestnanosti v Spojených štátoch amerických súviselo s náročným ekonomickým a sociálnym zázemím nižšej triedy. Dnes sa toto spojenie čoraz viac skloňuje aj v súvislosti s ťažkosťami zarábajúcich.

V rámci štúdie bol termín „úmrtie z beznádeje“ rozšírený o chronické ochorenia (ochorenia pečene a cirhózu) a neúmyselnú otravu alkoholom alebo neúmyselné predávkovanie drogami. Tieto ochorenia a predávkovanie v súčasnosti často súvisia práve s bezradnosťou.

V rámci výskumu sa vedci pýtali 66.492 registrovaných zdravotných sestier a 43.141 mužov pôsobiacich v zdravotníctve na to, ako často sa zúčastňujú bohoslužieb. Po niekoľkých rokoch sa zhodnotili príčiny úmrtia tých, ktorí sa záveru výskumu nedočkali.

75 žien podľa vedcov umrelo zo zúfalstva – 43 z nich spáchalo samovraždu 20 sa otrávilo a 12 umrelo následkom ochorení pečene a cirhózy. U mužov sa zaznamenalo až 306 úmrtí z beznádeje, z toho 197 bolo samovrážd, 6 sa otrávilo a 103 mužov umrelo na ochorenia pečene a cirhózu.

V porovnaní s tými, ktorí vôbec nechodili do kostola, u 75 percent veriacich žien a 48 percent veriacich mužov existovalo nižšie riziko samovraždy. Podľa výskumného tímu existuje niekoľko hypotéz, ktoré by mohli vysvetliť túto súvislosť.

„Po prvé, účasť v náboženskej komunite môže poskytovať spoločenskú podporu a povzbudenie v čase, keď človek čelí ťažkým výzvam. Po druhé, náboženské komunity tiež môžu byť zdrojom väčšej nádeje a zmyslu života, čo je prínosné najmä v čase ťažkostí.“

Náboženská kázeň podľa autorov môže prispieť k lepšiemu porozumeniu utrpenia a jeho dôvodom. Ľudia v nej nachádzajú aj príležitosť, ako z útrap vyťažiť čo najviac skúseností potrebných pre rast osobnosti.