Nerovnosti v príjmoch na Slovensku výrazne narástli
- 9:00 01.09.2013
- BRATISLAVA
Príjmová nerovnosť u nás za posledných dvadsať rokov výrazne narástla. Dôvodom je najmä rastúca diferenciácia platov podľa vzdelania a zmeny v redistributívnej politike štátu.
Nerovnosti u nás sú tak vyššie ako v Českej republike, ale zostávajú nižšie ako v Poľsku či v Maďarsku.
Konštatuje to národná štúdia o nerovnostiach Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI), ktorá v rámci medzinárodného vedeckého projektu GINI vychádza vo vydavateľstve Oxfordskej univerzity.
Príčinou nárastu nerovností na Slovensku bol najmä nárast príjmov u vybraných skupín obyvateľstva, zatiaľ čo iným skupinám príjmy rástli pomalšie.
Rôzne vplyvy na mzdy
Najviac rástli príjmy vysokoškolsky vzdelaným ľuďom a vzdelanie sa stalo najdôležitejším determinantom miezd. Nárast nezamestnanosti uvrhol mnoho ľudí do pásma ohrozenia chudobou najmä kvôli strate zamestnania.
Ako ďalej vyplynulo z výskumu CELSI, politika štátu má na nerovnosti výrazný vplyv.
Dlhodobá redistributívna politika štátu v podobe podpory nezamestnanosti, dávok v hmotnej núdzi a ďalších inštrumentov je jednou z hlavných príčin pomerne nízkej miery príjmovej nerovnosti na Slovensku.
Na druhej strane, zavedenie rovnej dane malo neutrálny dopad na skupiny s nízkym príjmom, avšak pozitívne ovplyvnilo čisté príjmy vysokopríjmových skupín. Dôležitú úlohu zohráva štát napríklad v prípade starobných dôchodkov.
„Nebyť dôchodkov, medzigeneračné príjmové nerovnosti by boli neudržateľné,“ vysvetľuje výskumný riaditeľ CELSI Martin Kahanec.
Nízkovzdelaní sú ohrození
Podobne ako u dôchodcov, aj u iných skupín tvoria príjmy od štátu podstatnú časť mesačných rozpočtov, ide najmä o nezamestnaných alebo rodiny s malými deťmi.
„Ďalším dôvodom nižšej miery príjmovej nerovnosti je aj to, že pomerne veľká časť pracujúcich poberá nízke mzdy, čo znižuje ich rozptyl,“ dodáva Kahanec.
Ohrození chudobou sú u nás najčastejšie nízkovzdelaní ľudia.
„Jeden z našich predchádzajúcich výskumov ukázal, že nízkovzdelaní majú až o 19,5 percent nižšiu pravdepodobnosť nájsť si prácu ako stredoškolsky vzdelaní ľudia,“ uvádza Kahanec.
Oproti vysokoškolsky vzdelaným ľuďom ich šance klesajú o ďalších 10,3 percenta v prípade mužov a 14,5 percenta v prípade žien. S chudobou sa taktiež najčastejšie spája zhoršený zdravotný stav, nezamestnanosť alebo
Agentúru SITA informovala Monika Martišková z CELSI.
Konštatuje to národná štúdia o nerovnostiach Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI), ktorá v rámci medzinárodného vedeckého projektu GINI vychádza vo vydavateľstve Oxfordskej univerzity.
Príčinou nárastu nerovností na Slovensku bol najmä nárast príjmov u vybraných skupín obyvateľstva, zatiaľ čo iným skupinám príjmy rástli pomalšie.
Rôzne vplyvy na mzdy
Najviac rástli príjmy vysokoškolsky vzdelaným ľuďom a vzdelanie sa stalo najdôležitejším determinantom miezd. Nárast nezamestnanosti uvrhol mnoho ľudí do pásma ohrozenia chudobou najmä kvôli strate zamestnania.
Ako ďalej vyplynulo z výskumu CELSI, politika štátu má na nerovnosti výrazný vplyv.
Dlhodobá redistributívna politika štátu v podobe podpory nezamestnanosti, dávok v hmotnej núdzi a ďalších inštrumentov je jednou z hlavných príčin pomerne nízkej miery príjmovej nerovnosti na Slovensku.
Na druhej strane, zavedenie rovnej dane malo neutrálny dopad na skupiny s nízkym príjmom, avšak pozitívne ovplyvnilo čisté príjmy vysokopríjmových skupín. Dôležitú úlohu zohráva štát napríklad v prípade starobných dôchodkov.
„Nebyť dôchodkov, medzigeneračné príjmové nerovnosti by boli neudržateľné,“ vysvetľuje výskumný riaditeľ CELSI Martin Kahanec.
Nízkovzdelaní sú ohrození
Podobne ako u dôchodcov, aj u iných skupín tvoria príjmy od štátu podstatnú časť mesačných rozpočtov, ide najmä o nezamestnaných alebo rodiny s malými deťmi.
„Ďalším dôvodom nižšej miery príjmovej nerovnosti je aj to, že pomerne veľká časť pracujúcich poberá nízke mzdy, čo znižuje ich rozptyl,“ dodáva Kahanec.
Ohrození chudobou sú u nás najčastejšie nízkovzdelaní ľudia.
„Jeden z našich predchádzajúcich výskumov ukázal, že nízkovzdelaní majú až o 19,5 percent nižšiu pravdepodobnosť nájsť si prácu ako stredoškolsky vzdelaní ľudia,“ uvádza Kahanec.
Oproti vysokoškolsky vzdelaným ľuďom ich šance klesajú o ďalších 10,3 percenta v prípade mužov a 14,5 percenta v prípade žien. S chudobou sa taktiež najčastejšie spája zhoršený zdravotný stav, nezamestnanosť alebo
Agentúru SITA informovala Monika Martišková z CELSI.
Zdroj: WEBNOVINY
Najnovšie v kategóriiViac článkov
Bitcoin rastie, približuje sa k hranici 100.000 USD
DNES - 16:12Ekonomické
Cena bitcoinu v pondelok stúpla a tesne sa priblížila k hranicu 100.000 USD.
Výhodné nájomné byty na Slovensku: AŠPNB čoskoro spustí registráciu
DNES - 9:44Ekonomické
AŠPNB by mala čoskoro spustiť registráciu pre žiadateľov o nájomné byty.
Letisko Bratislava vybavuje lety načas, počasie zatiaľ nerobí problém ani vlakom
VČERA - 19:16Ekonomické
Na letisku v Bratislave sú lety zatiaľ vybavované podľa letového poriadku.
U.S. Steel a Nippon Steel pohrozili žalobou za blokádu ich fúzie
VČERA - 15:37Ekonomické
U.S. Steel a Nippon Steel v piatok pohrozili žalobou po tom, čo prezident Joe Biden zablokoval dohodu o kúpe americkej spoločnosti jej japonským rivalom za 14,9 miliardy USD.
Danko: Z Moskvy chcem priniesť informácie a otvoriť ľuďom oči
VČERA - 13:10Ekonomické
Andrej Danko sa má v januári stretnúť s predstaviteľmi ruského parlamentu i vlády.
Vosveteit.sk
