Remišová: Pri 13. dôchodkoch sa uvidí, aké budú finančné možnosti štátu

„Uvidíme, aké budú finančné možnosti štátu. My sme hovorili, že by sme boli veľmi radi, keby sa tie dôchodky v nejakej sume vyplatiť mohli, uvidíme, akým spôsobom to budeme môcť realizovať,“ povedala Remišová. Zároveň upozornila na to, že existujú aj ďalšie skupiny obyvateľstva, akými sú zamestnanci, malé podniky, firmy, domácnosti, či rodiny s deťmi.

Minister financií Eduard Heger (OĽaNO) upozornil na to, že na 13. dôchodky neboli v rozpočte vyčlenené zdroje na tento rok. „Minulá vláda ich nedala do rozpočtu. Samotný rozpočet, tak ako bol schválený v parlamente s 0,5-percentným deficitom, bola ilúzia,“ vyhlásil Heger. Zároveň spomenul aj riziká, na ktoré upozornila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť pri rozpočte. „O dve miliardy eur bol vzdialený rozpočet bývalej vlády oproti tomu, čo by bola realita bez koronakrízy. Sľubovali pred voľbami dôchodcom 13. dôchodky rádovo za ďalších 477 miliónov eur, pričom vedeli, že dve miliardy sú už mimo rozpočtu a do toho prišiel nový koronavírus. To si musíme veľmi dobre uvedomiť. Naozaj je to o tom, ako poskladáme rozpočet, budeme ho musieť urobiť nanovo, koľko peňazí na to bude,“ dodal Heger.

V štátnom IT sa zavedie prvých 8 opatrení

Nová vláda bude v prvých krokoch v štátnom IT zavádzať osem opatrení. Predstavila ich vicepremiérka pre investície a informatizáciu Veronika Remišová (Za ľudí) na brífingu. V prvom kroku chce vicepremiérka priorizovať IT projekty a tiež stanoviť prísnejšie pravidlá pre jednotlivé rezorty. Štát by tak vedel ušetriť milióny eur.

„Ujasníme si, ktoré služby sú naozaj prioritné pre občanov a tie budeme rozvíjať v prvom rade,“ uviedla vicepremiérka na margo prvého opatrenia. Chce tiež zaviesť prísnejšie pravidlá pre jednotlivé rezorty na IT projekty. Podľa predbežných informácií je podľa Remišovej jasné, že na už naplánovaných IT projektov sa dá ušetriť 10 – 30 %.

„Takisto sa musíme pozrieť na prevádzkové náklady, ktoré z roka na rok rastú. A, samozrejme, budeme sa zaoberať aj tým, či niektoré systémy budeme centralizovať, niektoré sa nahradia a niektoré sa možno vypnú,“ dodala Remišová. Štát tiež potrebuje lepšie dáta o tom, čo kupuje. „Dohodli sme sa na konkrétnej spolupráci s Najvyšším kontrolným úradom (NKÚ) a budeme robiť katalogizáciu všetkých IT systémov, ktoré prevádzkuje štát,“ dodala vicepremiérka.

Pre všetky IT projekty nad päť miliónov eur chce Remišová vytvárať prototyp, aby štát neinvestoval „bezhlavo“. Vicepremiérka chce tiež zaviesť pravidlá na nákup externistov, štát by ich mal podľa nej využívať len vtedy, keď je to nevyhnutné a štát nemá dostatočné kapacity. Zlepšiť chce aj nákup telekomunikačných služieb centrálnym obstarávaním. „Tam sa dá hneď ušetriť niekoľko miliónov eur,“ dodala vicepremiérka.

„Z krátkodobého hľadiska (dva roky) by sa takýmito opatreniami dalo ušetriť 35 až 70 miliónov eur, zo strednodobého až dlhodobého hľadiska, povedzme v horizonte siedmich rokov, dokonca až 95 miliónov eur,“ vyčíslila Remišová.

Minister financií Eduard Heger (OĽaNO) na tlačovom brífingu upozornil na revíziu informatizácie, ktorý vypracoval Útvar hodnoty za peniaze v roku 2016. „V minulých rokoch sa rádovo míňalo na informatizáciu 500 miliónov eur ročne,“ uviedol Heger. Ako dodal, na najbližšie roky 2020 – 2022 je priemerná očakávaná rozpočtovaná výška výdavkov na informatizáciu 700 miliónov eur. „Musíme si uvedomiť, že najväčšou rozpočtovou položkou sú výdavky na prevádzku systémov, ktoré v roku 2019 stáli 300 miliónov eur,“ vyčíslil Heger. Opatrenia, ktoré vyplývajú z revízie, sa bude Remišová snažiť napĺňať.