Obama hľadá podporu pre útok, Rusko vyslalo špionážnu ľod

Podľa nemenovaného predstaviteľa Bieleho domu v nedeľu spoločne s viceprezidentom Joom Bidenom a šéfom svojej kancelárie Denisom McDonoughom telefonoval jednotlivým kongresmanom, v čom by mal pokračovať aj v pondelok napriek tomu, že v USA je štátny sviatok.

Počas najbližších dvoch dní sú tiež údajne naplánované brífingy pre vybraných členov Kongresu.

Stále však zostáva otázkou, či rezolúciu vymedzujúcu okruh operácií proti režimu sýrskeho prezidenta Baššára al-Asada podporia politici, akým je vplyvný republikán a niekdajší Obamov úhlavný súper John McCain.

Podľa zdroja citovaného agentúrou AFP sa pritom Biely dom snaží argumentovať tvrdením, že neschopnosť zakročiť proti al-Asadovi by oslabila "odstrašujúci účinok medzinárodnej normy proti používaniu chemických zbraní" a mohla by tiež "dodať odvahu" Damasku i jeho spojencom - libanonskému Hizballáhu a Iránu.

Damask požiadal OSN o zabránenie útoku

Damask požiadal generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov, aby sa pokúsil "zabrániť akémukoľvek útoku" na Sýriu, uviedla v pondelok agentúra SANA citujúca list zástupcu Sýrie v OSN Baššára Džafarího. List tiež vyzýva OSN, aby hľadala "mierové politické riešenie krízy" v Sýrii.Obama v sobotu potvrdil zámer zakročiť proti al-Asadovmu režimu v reakcii na chemický útok z 21. augusta, za ktorý je podľa spravodajských služieb USA "s vysokou istotou" zodpovedný.

O zásahu však nechá najskôr hlasovať Kongres, ktorý v najbližších dňoch zasadne prvýkrát po letných prázdninách. Minister zahraničných vecí John Kerry napriek tomu cez víkend pripomenul, že prezident má právo konať na základe vlastného uváženia.

Podobné hlasovanie v Británii sa minulý týždeň skončilo fiaskom, keď parlament odmietol dať vláde premiéra Davida Camerona mandát na intervenciu v Sýrii. Biely dom už avizoval obmedzenú, avšak cielenú vojenskú akciu, ktorou chce potrestať sýrsku vládu za chemický útok pri Damasku.

Dôkazy o údajnom chemickom útoku sýrskeho vládneho režimu z 21. augusta predložené Spojenými štátmi a ich spojencami Rusko považuje za nepresvedčivé. Ten si podľa USA vyžiadal najmenej 1429 mŕtvych vrátane 426 detí.

Vyšetrovanie OSN už podľa Washingtonu nemôže priniesť nič nové a chce sa preto rozhodovať "na základe vlastných hodnôt a záujmov".

Rusko neverí dôkazom USA

Prezident Vladimir Putin ešte cez víkend vyjadril predsvedčenie, že útok tohto druhu by bol zo strany sýrskeho režimu "čistým nezmyslom" vzhľadom na terajšiu vojenskú prevahu nad protivníkmi.

Západ podľa ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova teraz poskytol Rusku isté dôkazy, ich závažnosť však hodnotí skepticky.

"To, čo nám ukázali predtým i najnovšie naši americkí partneri ako aj Briti a Francúzi, nás vôbec nepresvedčilo," povedal minister počas vystúpenia na jednej z moskovslých univerzít. Tvrdí, že materiál "neobsahuje nič konkrétne" a nie sú v ňom "zemepisné súradnice alebo mená".

"Nie sú tam žiadne fakty, len reči o tom, že 'toto pravdepodobne vieme'... A keď požiadate o podrobnejšie dôkazy, tak povedia, že je to všetko tajné a nemôžu vám to ukázať." Lavrov tiež obviňuje Západ zo zakrývania vyjadrení "mnohých expertov", ktorí majú podľa neho "vážne pochybnosti" o hodnovernosti údajných videozáberov útoku a jeho následkov zverejnených na internete. Ich súčasťou je totiž "mnoho nezrovnalostí a nezmyslov", vyjadril sa Lavrov.

Moskva vyslala špionážnu loď

Rusko, ktoré jednoznačne odmieta vojenskú intervenciu, vyslalo k brehom Sýrie špeciálnu špionážnu loď. Tá je súčasťou jej čiernomorskej flotily na Kryme.

Plavidlo Priazovje typu SSV-201 vyštartovalo z prístavu v ukrajinskom Sevastopoli ešte v nedeľu večer, potvrdil agentúre Interfax zdroj z ruských bezpečnostných síl.

"Cieľom misie je... zber operatívnych informácií v regióne poznačenom eskaláciou konfliktu," uviedol nemenovaný predstaviteľ ruskej armády. Loď bude podľa neho súčasťou flotily ruského námorníctva, ktorá sa v okolí Sýrie nachádza už dlhšie.

Moskva si už od vypuknutia sýrskeho konfliktu spred dvoch rokov udržiava v oblasti východného Stredozemného mora asi štyri bojové lode. Okrem špionážneho plavidla tam teraz vyslala aj protiponorkovú loď Admirál Pantelejev. Rusi majú v Sýrii aj námornú základňu v prístavnom meste Tartus, ktorá je ešte pozostatkom zo sovietskej éry.

Gorbačov pochválil Obamu

Posledný prezident niekdajšieho Sovietskeho zväzu Michail Gorbačov v pondelok pochválil prezidenta USA Baracka Obamu za jeho krok osloviť parlament vo veci vyjadrenia sa k prípadnému vojenskému útoku na Sýriu.

Kým jeho krok je označovaný za prejav nerozhodnosti, Gorbačov to považuje za dobrý postup.

Podľa slov držiteľa Nobelovej ceny mieru by totiž útok na blízkovýchodnú krajinu vedenú prezidentom Baššárom al-Asadom priniesol veľa zlého. Ako Gorbačov povedal na konferencii o životnom prostredí vo švajčiarskej Ženeve, "ak nie je dostatočne rozhodný v strieľaní a bombardovaní, myslím, že je to dobrý druh nerozhodnosti, ak sa totiž rozhodnú strieľať bez ohľadu na názor ľudí po celom svete vrátane USA, myslím, že dôsledky budú veľmi zlé".

Spojené štáty odpovedajú

Americká protilietadlová loď USS Nimitz sa namiesto návratu do prístavu neďaleko Seattlu presúva k Červenému moru. Podľa informácií jej zdroja však plavidlo nedostalo žiadne konkrétne pokyny v súvislosti s avizovaným útokom na Sýriu.

Jedna z najväčších lodí svojho druhu na svete, ktorá má jadrový pohon, sa pôvodne mala po niekoľkomesačnej misii v Arabskom mori vrátiť do prístavu Everett na severozápade USA, no jeho velenie dostalo príkaz na zotrvanie v regióne.

USA majú momentálne v Stredozemnom mori päť torpédoborcov, o dva viac ako zvyčajne. Sústreďujú sa pritom najmä na potenciálne nebezpečenstvo zo strany Iránu pre Európu. Sú však taktiež schopné vystreliť rakety v prípade pokynu najvyššieho veliteľa amerických ozbrojených síl prezidenta Baracka Obamu. V Stredomorí sa taktiež nachádza americké plavidlo USS San Antonio schopné pojať niekoľko helikoptér a stovky námorníkov.

Presvedčený o Asadovej vine

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Anders Fogh Rasmussen je "osobne presvedčený" o tom, že za chemickým útokom v Sýrii stojí prezident Baššár al-Asad.

"Osobne som nielen presvedčený, že k útoku prišlo... Som presvedčený, že zodpovedný je sýrsky režim," povedal Rasmussen na tlačovej konferencii v bruselskom sídle NATO. Ako dodal, jeho presvedčenie je opreté o "konkrétne informácie".

Rasmussen si myslí, že medzinárodná komunita by na použitie chemických zbraní v Sýrii mala reagovať a al-Asadovi "vyslať jasný signál". Akákoľvek vojenská intervencia voči jeho armáde by však mala byť "veľmi krátka" a "presná". Úlohu NATO v prípadnej vojne v Sýrii však vidí len ako "poradnú" a aliancia ako celok sa na nej pravdepodobne nezúčastní.

Sýria sa nebojí

Sýrsky prezident Baššár al-Asad v nedeľu uviedol, že Sýria je schopná brániť sa pred akýmkoľvek vonkajším útokom.

Stalo sa tak po tom, čo americký prezident Barack Obama avizoval vojenskú akciu proti tamojšiemu režimu.

"Sýria je schopná brániť sa pred akoukoľvek externou agresiou," citovala al-Asada štátna televízia po rokovaní s iránskymi predstaviteľmi.

Podľa jeho slov americké hrozby útoku neodradia Sýriu od jej zásad a "boja proti terorizmu podporovanému niektorými západnými a regionálnymi krajinami, v prvom rade ale Spojenými štátmi".

Sýrska vláda označuje za teroristov opozičných povstalcov, ktorí sa snažia o al-Asadovo zvrhnutie.

Sýrska opozícia naopak avizovaný americký útok víta a vyzvala Kongres, aby ho schválil. Zároveň by si spolu s intervenciou priala viac zbraní pre vlastných bojovníkov. "Sýrska koalícia je presvedčená, že vojenskú akciu je potrebné uskutočniť v spojení s vyzbrojením Slobodnej sýrskej armády. Je to potrebné pre odstavenie al-Asada a zastavenie zabíjania," uviedla koalícia v stanovisku. Zároveň však vyjadrila sklamanie z oddialenia možného zásahu.

Obete vojny sa rátajú na státisíce

Šéf agentúry OSN pre utečencov (UNHCR) v Sýrii oznámil, že následkom občianskej vojny v krajine opustilo svoje domovy sedem miliónov Sýrčanov alebo takmer jedna tretina populácie.

Tárik Kurdí v pondelok pre agentúru Associated Press povedal, že päť miliónov je stále v Sýrii, zatiaľ čo približne dva milióny ušli do susedných krajín.

Podľa Kurdího vojna v Sýrii postihla dva milióny detí. Pomoc OSN je podľa neho len "kvapka v mori humanitárnej pomoci" a nedostatok financií je obrovský.

Medzinárodní darcovia poslali menej ako jednu tretinu financií potrebných na pomoc ľuďom, ktorých z domovov vyhnala vojna.

Od začiatku občianskej vojny v Sýrii v marci 2011 zomrelo viac než 110 000 ľudí. Podľa údajov Sýrskej organizácia pre monitorovanie ľudských práv už počas 29-mesačného konfliktu zahynulo 110 371 osôb, z toho najmenej 40 146 civilistov vrátane takmer 4000 žien a viac než 5800 detí. Organizácia, ktorá informácie čerpá od siete aktivistov, lekárov a právnikov naprieč Sýriou, uvádza tiež 21 850 obetí na strane povstalcov.

Čo sa týka vládneho režimu, informuje o najmenej 27 654 zabitých vojakoch, z toho 17 824 členov provládnych milícií a 171 príslušníkov libanonského militantného hnutia Hizballáh, ktoré bojuje po boku sýrskej armády. Skupina tiež napočítala 2726 neidentifikovaných obetí. Tiahnuca sa krvavá vojna sa začala pokojnými demonštráciami vyzývajúcimi na zmenu režimu.