Pred 90 rokmi sa narodil český režisér Václav Vorlíček

Čo majú spoločné bláznivá komiksová komédia Kdo chce zabít Jessii?, legendárna komédia o pražských vodníkoch, rozprávka o Popoluške či populárny seriál o princeznej Arabele? Všetky tieto nezabudnuteľné filmové diela vznikli vďaka fantázii, predstavivosti a talentu filmového režiséra Václava Vorlíčka. Jeho tvorba sa zapísala do dejín českej kinematografie najmä vďaka dlhoročnej spolupráci so scenáristom Milošom Macourkom.

Václav Vorlíček sa narodil v Prahe 3. júna 1930. Nadšenie pre film získal počas skautského tábora, kde mal možnosť vidieť nakrúcanie dobrodružného filmu. Hneď po maturite v roku 1950 robil skúšky na pražskú Filmovú a televíznu fakultu Akadémie múzických umení (FAMU), nebol však prijatý. Po roku bol jeho pokus úspešný a na školu sa dostal. Štúdium réžie ukončil v roku 1956, jeho absolventským filmom bola snímka Direktiva.

Nastúpil ako asistent réžie do Filmového štúdia Barrandov v Prahe, okrem iného získaval skúsenosti v štábe klasika českého filmu, režiséra Martina Friča. Práve on Vorlíčka upozornil na to, že jeho poslaním sú komédie.

Vorlíčkovým samostatným debutom bol v roku 1960 rodinný film s detektívnou zápletkou Případ Lupínek. Do povedomia divákov sa však zapísal až v roku 1966 komédiou Kdo chce zabít Jessii? Spoločne s výtvarníkom Karlom Saudkom sa mu podarilo preniesť na filmové plátno príbeh, v ktorom ožili komiksové postavy ako neželaný vedľajší produkt vedeckého experimentu.

Film zaznamenal komerčný úspech a mimoriadne priaznivé ohlasy v zahraničí. V roku 1966 si vyslúžil cenu Zlatý asteroid na festivale v Terste a cenu Macka Sennetta v Locarne. Jednu z hlavných postáv – Supermana – si zahral slovenský kulturista Juraj Višný. Komédia sa mala dočkať aj americkej verzie, ale z tej napokon z politických dôvodov zišlo. Úspešný film ale spečatil ďalšiu spoluprácu Václava Vorlíčka so scenáristom Milošom Macourkom, s ktorým sa zoznámili niekoľko rokov predtým náhodou vo vlaku.

„My sme sa našou prácou neskutočne bavili,“ spomínal Václav Vorlíček. A bavili sa aj diváci. Z dielne úspešnej dvojice vzišiel v roku 1967 film Konec agenta W4C prostřednictvím psa pana Foustky, ktorý bol paródiou na špionážne snímky, hoci namiesto Jamesa Bonda tu bol hlavnou postavou uhundraný účtovník v podaní Jiřího Sováka.

V roku 1970 pobavila divákov čierna komédia Pane, vy jste vdova!, ktorú samotný Vorlíček označuje za svoje najobľúbenejšie dielo. Motív príbehu, v ktorom sa kráľ nemenovanej krajiny rozhodne zrušiť armádu a spustí tak vlnu atentátov na svoju osobu, mal byť skrytým protestom proti okupácii Československa.

O rok neskôr vznikla rozprávkovo ladená Dívka na koštěti, dodnes obľúbený a známy príbeh o mladej čarodejnici v podaní Petry Černockej. Vorlíček chcel svojimi filmami prinášať zábavu – využíval prvky rozprávok, sci-fi a filmové triky, ktoré sa tvorili často „na kolene“. Hovoriace hlavy, postavy bez hláv, či miznutie vodníkov v umývadlách vznikali bez počítačovej techniky, len vďaka umu a vynaliezavosti tvorcov.

Do dielne dvojice Vorlíček-Macourek patrí aj rozprávka Tři oříšky pro Popelku (1973), ktorá vznikla v česko-nemeckej koprodukcii a každý rok sa vo vianočnom období vracia na televízne obrazovky.

Rovnako nesmrteľná je komédia s prvkami fantasy i čierneho humoru Jak utopit Dr. Mráčka aneb Konec vodníků v Čechách (1974) a podobne ladená snímka Což takhle dát si špenát (1977).

Neskôr sa dvojica Vorlíček-Macourek venovala najmä televíznym projektom. V roku 1979 vznikol legendárny rozprávkový seriál Arabela plný trikov a skvelých hereckých výkonov. Jeho voľné pokračovanie s názvom Arabela se vrací aneb Rumburak králem Říše pohádek bolo uvedené na obrazovky v roku 1993. Nakrútil tiež seriály Létající Čestmír (1983) a Křeček v noční košili (1987).

Václav Vorlíček sa ujal aj réžie filmu Sokoliar Tomáš (2000) a o rok neskôr nakrútil animovanú rozprávku Mach, Šebestová a kouzelné sluchátko (2001), v ktorej ožili kreslené rozprávkové postavičky výtvarníka Adolfa Borna. Posledným Vorlíčkovým dielom bol film Saxána a Lexikon kouzel (2011).

V roku 2006 získal Václav Vorlíček čestné ocenenie za celoživotné dielo na Medzinárodnom festivale filmov pre deti a mládež v nemeckom Chemnitzi. Na Slovensku dostal cenu Zlatá kamera. Cenu za výrazný prínos do oblasti kinematografie si prevzal na filmovom festivale Art Film Fest v Trenčianskych Tepliciach v roku 2010. V roku 2017 získal Cenu prezidenta Medzinárodného filmového festivalu v Karlových Varoch.

Václav Vorlíček zomrel 5. februára 2019 v pražskej Nemocnici pod Petřínom. O svojom živote spätom s filmom povedal: „Bol to život tak trochu dobrodružný, ale nemusím ľutovať ani jedinú minútu, ktorú som tomu venoval.“ Jeho krédom bola veta: „Každá sekunda, ktorú sa presmejeme, nám predlžuje život.“