Trump chcel nasadiť do ulíc 10.000 príslušníkov armády

Avšak minister obrany Mark Esper a predseda Zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl USA Mark Milley sa postavili proti nasadeniu príslušníkov armády, uviedol pre CBS nemenovaný predstaviteľ obrany.

Podľa CBS Esper pre každý prípad presunul do metropolitnej oblasti Washingtonu približne 1600 vojakov. Tamojších približne 5000 príslušníkov Národnej gardy však už nepotrebovalo pomoc a zo štvrtka na piatok začali vojaci z oblasti odchádzať.

Biely dom sa k informáciám CBS bezprostredne nevyjadril.

Washington, ako aj iné mestá v Spojených štátoch v sobotu zaplavili tisícové davy ľudí, ktoré protestovali proti policajnej brutalite a rasovej nerovnosti. Desiatky demonštrácii v celej krajine zavŕšili týždeň plný protestov, ktoré vyvolala smrť Afroameričana Georgea Floyda z 25. mája. Podľa agentúry AP sa v sobotu pravdepodobne zmobilizovalo vôbec najviac protestujúcich za uplynulé dva týždne.

Mark Esper sa v stredu dištancoval od vyjadrení prezidenta Donalda Trumpa, ktorý vzhľadom na pretrvávajúce protesty vyvolané smrťou Afroameričana Georgea Floyda uviedol, že v prípade potreby povolá aj príslušníkov armády. Podľa Espera si súčasná situácia nasadenie profesionálnych vojakov nevyžaduje.

Nasadenie príslušníkov ozbrojených síl by malo byť podľa Espera „krajným riešením“. Dodal, že nepodporuje uplatnenie federálneho zákona z roku 1807 (Insurrection Act), ktorý dáva americkému prezidentovi za určitých podmienok plnú moc povolať na potlačenie povstania na území Spojených štátov Národnú gardu a príslušníkov armády alebo námorníctva.

Trump v pondelok vyzval guvernérov jednotlivých štátov, aby v záujme obnovenia poriadku nasadili proti protestujúcim „dostatočný počet príslušníkov Národnej gardy“, ktorí „ovládnu ulice“. Ak guvernéri nezakročia, povolá do ulíc príslušníkov ozbrojených síl USA, ktorí „za nich problém rýchlo vyriešia“.

Esper uviedol, že rasizmus v USA je „skutočný“ a je dôležité o tejto téme hovoriť. Prisľúbil, že cieľom rezortu obrany je skoncovať s rasizmom. Zabitie Floyda nazval „hrozným zločinom“.

George Floyd zomrel 25. mája v Minneapolise v štáte Minnesota pri zásahu belošských policajtov, keď ležal spútaný na zemi a jeden z nich mu niekoľko minút kľačal na krku. Pri zatýkaní sa opakovane sťažoval, že nemôže dýchať. Sanitka následne odviezla bezvládne telo 46-ročného Floyda do nemocnice, kde ho vyhlásili za mŕtveho. Neprimeraný zásah, ktorý okolostojaci nakrútili na video, vyvolal po celých USA protesty, ktoré vyústili do násilností.