Toto je dôvod, prečo sa niektorí ľudia zo všetkého obviňujú

Pocity viny a nadmerné sebaobviňovanie je jedným z kľúčovým faktorov depresie. Pred viac ako storočím Sigmund Freud uviedol, že práve týmto faktorom sa depresia zásadne líši od „normálneho smútku“.

Potvrdila to aj nedávna štúdia, ktorá dospela k záveru, že mozog človeka s depresiou má „medzeru“ v komunikácii medzi dvoma kľúčovými oblasťami. To môže vysvetľovať, prečo je depresiu tak ťažké prekonať, a prečo sa tak často vracia.

V prípade depresie je nadmerné sebaobviňovanie často sprevádzané aj nadmerným zovšeobecňovaním. To znamená, že depresívni ľudia majú často talent chybne zovšeobecňovať konkrétne situácie, aby odrážali svoju vlastnú hodnotu v širšom zmysle.

Napríklad autori tvrdia, že depresívna osoba si môže o sebe myslieť: „Ak nie som dobrý v športe to znamená, že som úplná troska.“ Spôsob, akým ľudia prechádzajú zo špecifických vonkajších situácií na zovšeobecnené vnútorné, bolo doteraz záhadou.

Pri depresii dve oblasti mozgu medzi sebou horšie komunikujú

Tím vedcov na univerzite v Manchestri skúmal ľudí, ktorí boli opakovane liečení na depresiu. Spolu s ľuďmi, ktorí depresiu nikdy nemali, museli hodnotiť výroky, ktoré mohli vyvolať pocity viny u ľudí, ktorí sú na to náchylní. Boli navrhnuté aj iné typy viet, ktoré mali vyvolať rozhorčenie. Napríklad účastník menom Tom si čítal vety ako: „Tom sa správa chamtivo voči Samovi (jeho najlepší priateľ)“ alebo naopak „Sam koná chamtivo voči Tomovi“.

Účastníkov počas čítania týchto tvrdení podrobili MRI skenovaniu, aby vedci videli, či mozog depresívnych ľudí reagoval odlišne od zdravých ľudí. U ľudí bez depresie došlo k synchronizácii dvoch oblastí mozgu, z ktorých jedna zahŕňala spoločensky vhodné správanie a ďalšia zahŕňa pocity viny. Tieto dva regióny sa aktivovali spoločne, či už osoba zažívala vinu alebo rozhorčenie.

Ale mozgy predtým depresívnych ľudí sa prejavili odlišne. Obidva regióny sa aktivovali, keď zažívali rozhorčenie, ale pri pocite viny sa oblasti nespojili, takže spolu nekomunikovali.

Ľudia, ktorí mali vyššiu mieru sebaobviňovania, mali tiež viac „oddelené” obe oblasti mozgu. To naznačuje silné spojenie medzi tým, čo sa deje v mozgu a špecifickým správaním.

Oblasti mozgu spojené s vinou a znalosťami vhodného správania neboli u depresívnych ľudí tak dobre spojené, ako u zdravých. Ako uviedol autor štúdie Roland Zahn pre LiveScience:

„Je zaujímavé, že k tomuto „oddeleniu“ dochádza iba vtedy, keď sa ľudia náchylní k depresii cítia vinní alebo obviňujú sami seba, ale nie vtedy, keď sa cítia nahnevaní alebo obviňujú ostatných. To by mohlo odrážať nedostatočný prístup k podrobnostiam o tom, čo presne nebolo vhodné v súvislosti s ich správaním, keď sa cítia vinní, čím sa rozširuje vina pre veci, za ktoré nie sú zodpovední, a cítia sa vinní za všetko.“

Nie je jasné, či depresia spôsobuje tieto odlišnosti v mozgu alebo či práve mozgové rozdiely vedú k rozvoju depresie. Našťastie, mozog más schopnosť niektoré veci prepisovať a spojenia medzi oboma skúmanými oblasťami je podľa Zahna možné ovplyvniť učením.

To vysvetľuje, prečo kognitívno-behaviorálna terapia, ktorá učí človeka nahradiť staré, deštruktívne vzorce myslenia novými, produktívnejšími, môže byť účinným spôsobom liečby depresie. Lepšie pochopenie toho, ako chybné spojenia v mozgu prispievajú k príznakom depresie, pravdepodobne povedie k efektívnejším spôsobom boja proti depresii.