Imunita pred koronavírusom: Vedci zistili, ako dlho ste chránení po prekonaní COVID-19

Ak ste prekonali ochorenie COVID-19, vaša imunita pred novým koronavírusom môže trvať iba šesť mesiacov, naznačila nová štúdia.

Vedci z University of Amsterdam dlhodobo monitorovali 10 dobrovoľníkov, pričom každý mesiac ich testoval na štyri sezónne a slabšie koronavírusy.

Zistili však, že tí, ktorí boli nakazení kmeňmi z tej istej rodiny ako SARS-CoV-2, mali „alarmujúco krátku ochrannú imunitu“.

Zistili, že hladiny protilátok klesli o 50 percent po pol roku od prekonania choroby a po štyroch rokoch sa protilátky stratili úplne.

Ako uviedli vedci v štúdii:

„Sezónne koronavírusy sú najreprezentatívnejšou vírusovou skupinou, z ktorej možno dospieť k všeobecným charakteristikám koronavírusov, najmä k spoločným menovateľom, ako je dynamika imunity a náchylnosť k reinfekcii.

Sezónne ľudské koronavírusy majú málo spoločného, ​​okrem toho, že spôsobujú prechladnutie. Zdá sa však, že všetky vyvolávajú krátkodobú imunitu s rýchlou stratou protilátok. Môže to byť všeobecný menovateľ ľudských koronavírusov.

Naša štúdia tiež ukazuje, že kolektívna imunita môže byť náročná z dôvodu rýchlej straty ochrannej imunity.“

Mierna infekcia nemusí priniesť protilátky

Niektoré vlády navrhli, aby mali pacienti, ktorí prekonali infekciu koronavírusom, určitý „imunitný pas“, vďaka ktorému by sa nemuseli viac dištancovať. Pas by tiež poskytol údaje o úrovni kolektívnej imunity. Podľa novej štúdie by však tento nápad nemusel byť efektívny. Ako uviedli vedci:

„Keďže ochranná imunita sa môže stratiť do šiestich mesiacov po infekcii, perspektíva dosiahnutia funkčnej kolektívnej imunity prirodzenou infekciou sa zdá byť veľmi nepravdepodobná.“

Nedávna štúdia vedcov z University of St. George's v Londýne a Liverpool School of Tropical Medicine zistila, že ľudia, ktorí sa zotavili z Covid-19, majú stabilné hladiny protilátok najmenej dva mesiace po chorobe.

Štúdia však tiež zistila, že u niektorých ľudí sa po prekonaní ochorenia nevyvinuli žiadne protilátky. Vedci zistili, že ľudia, u ktorých sa vyskytne iba mierna infekcia, nemusia byť tak dobre chránení.

Autori uviedli, že u pacientov s najzávažnejšími infekciami s najväčšou imunitnou odpoveďou sa s väčšou pravdepodobnosťou vyvinuli protilátky.

Vedci sa domnievajú, že dôvodom by mohlo byť to, že títo ľudia boli vystavení väčšiemu množstvu vírusu, a preto sa v reakcii vyvinulo väčšie množstvo protilátok.

Dodávajú, že na pochopenie týchto mechanizmov je potrebný ďalší výskum. Vedci nedospeli k definitívnym záverom, či sa pacienti môžu koronavírusom nakaziť viackrát. Dôvodom je skutočnosť, že chorobu poznáme a skúmame menej ako rok. Tiež nie je jasné, či je druhá infekcia koronavírusom pre pacienta horšia.