Izrael testoval rakety, boli namierené smerom na Sýriu

Izraelské ministerstvo obrany uviedlo, že test sa uskutočnil o 08:15 SELČ, teda približne v čase, o ktorom informovalo Rusko.

Izrael tak reagoval na zaznamenanie odpalu dvoch rakiet zo strednej časti Stredozemného mora ruským varovným systémom.

Rakety mali smerovať na východné pobrežie, kde sa nachádza Sýria.

Odpaly sa údajne uskutočnili o 10:16 moskovského času (8:16 SELČ). Ruský minister obrany Sergej Šojgu o nich informoval prezidenta Vladimira Putina. Ruská agentúra Ria Novosti citujúca zdroj z Damasku informovala, že dva balistické "objekty“ odpálené smerom na východné pobrežie spadli do mora.

Ruské veľvyslanectvo v Sýrii v tejto súvislosti uviedlo, že v Damasku sa neuskutočnil žiadny raketový útoku ani výbuchu. Libanonská televízia al-Manár citujúca sýrsky bezpečnostný zdroj tiež informovala, že sýrsky varovný radarový systém nezaznamenal žiadne rakety, ktoré by dopadli na územie krajiny.

V Sýrii umierajú celé rodiny, armáda údajne útočila plynom Francúzske tajné služby sú presvedčené, že chemický útok z 21. augusta, ktorý sa stal v okolí sýrskej metropoly Damask, zorganizovala armáda lojálna prezidentovi Baššárovi al-Asadovi.

V deväťstranovej správe zverejnenej v pondelok večer sa uvádza, že al-Asadov režim zaútočil "konvenčným spôsobom v kombinácii s masívnym využitím chemických prostriedkov".

"Sme presvedčení, že sýrska opozícia nedisponuje kapacitami na uskutočnenie operácie takéhoto rozsahu," uvádzajú francúzske zahraničné aj domáce bezpečnostné agentúry.

Spojené štáty aj Francúzsko napriek všeobecnej skepse tlačia na vojenský zásah v Sýrii v odpovedi na chemický útok, ktorý si údajne vyžiadal až viac ako 1400 obetí.

Verejná mienka zo strany francúzskej aj americkej verejnosti však intervencii nie je naklonená. Sýrsky konflikt si za dva roky vyžiadal už viac ako 110-tisíc ľudí.

Francúzsky premiér Jean-Marc Ayrault inkriminovanú správu tajných služieb prednesie aj v parlamente, kde je na stredu naplánovaná diskusia o riešení sýrskej krízy. Prezident Francois Hollande môže útok voči al-Asadovmu režimu nariadiť aj bez podpory poslancov, tí ho však vyzývajú, aby dal o tejto otázke hlasovať. O podporu zákonodarcov sa usiluje aj jeho americký kolega Barack Obama, ktorý bude členov Kongresu presviedčať o nutnosti zásahu v najbližších dňoch.

Obama presviedča Kongres

Americký prezident Barack Obama v utorok vyjadril presvedčenie, že Kongres bude hlasovať za vojenskú akciu v Sýrii a povedal tiež, že Spojené štáty majú širší plán ako pomôcť povstalcom poraziť sily prezidenta Baššára al-Asada.

Počas stretnutia s lídrami Kongresu Obama vyzval na promptné hlasovanie v Kapitole a zopakoval, že akcia USA bude rozsahovo limitovaná a nebude sa teda opakovať vojna podobná tej v Iraku či Afganistane.

„To, čo plánujeme, je niečo obmedzené. Je to niečo primerané. Oslabí to al-Asadove sily,“ uviedol Obama. „Zároveň máme širšiu stratégiu, ktorá nám umožní posilniť schopnosti opozície,“ dodal.

Obamovu vojenskú akciu v Sýrii medzičasom podporili viacerí vysokopostavení predstavitelia Kongresu, ako napríklad John Boehner, republikán a predseda Snemovne reprezentantov, vodca republikánskej väčšiny Eric Cantor ako aj Nancy Pelosiová, demokratická líderka menšiny Snemovne reprezentantov.

Hlasovanie oboch komôr parlamentu sa uskutoční po letnej prestávke, ktorá sa končí 9. septembra.

Svetová bezpečnosť

Hollande v utorok vyzval členské krajiny EÚ na zjednotenie sa v názore na krízu v Sýriu a na potrestanie vinníkov chemického útoku.

Francúzsky prezident na tlačovej konferencii s nemeckým prezidentom Joachimom Gauckom uviedol, že "keď sa udeje masaker, svet je o ňom informovaný, sú predstavené dôkazy o vine a vinník je známy, musí prísť od medzinárodného spoločenstva očakávaná odpoveď".

Podľa neho je totiž v hre "svetová bezpečnosť". S tým súhlasil aj Gauck, podľa ktorého je "neprijateľné, aby diktátor mohol beztrestne prelomiť takéto tabu a to bez dôsledkov".

Podľa slov hlavy Nemecka by spoločný postoj mohol vzísť z rokovaní v rámci tohtotýždňového summitu krajín G20 v ruskom Petrohrade.

Rekonštrukcia krajiny by stála 73 miliárd dolárov

Pokiaľ by sa vojna v Sýrii zrazu skončila a začala sa rekonštrukcia, bolo by v súčasnosti potrebných okolo 73 miliárd dolárov (55 miliárd eur), aby sa krajina opäť postavila na nohy.

Uvádza to vo svojej utorkovej štúdii sýrskeho denník al-Vatan. Ten citoval sýrskeho realitného experta Ammara Júsefa, podľa ktorého bolo pri bombardovaní, bojoch a sabotážach infraštruktúry poškodených alebo úplne zničených 1,5 milióna obydlí.

Denník blízky režimu prezidenta Baššára al-Asada dodáva, že rekonštrukcia, ak by sa začala teraz, by si vyžiadala 10 000 stavenísk, 15 000 nákladných áut, 10 000 miešačiek cementu a okolo 6 miliónov robotníkov.