Tehotenský test starovekých Egypťanov funguje dodnes. Jeho presnosť chváli aj veda

So starovekými civilizáciami máme spoločné viac, ako by sme si chceli priznať. Aj Egypťanky pred 3.500 rokmi napríklad dopredu zisťovali, či sú tehotné alebo nie. Keďže si ale nemohli zájsť po tehotenský test do obchodu, ako to dnes robíme my, museli sa spoľahnúť na domáce metódy.

V nezverejnených medicínskych textoch, ktoré sú uložené v zbierke papyrusov Kodanskej univerzity v Dánsku sa uvádza, že pri zisťovaní tehotenstva Egypťanom pomáhali vrecia s jačmeňom a pšenicou.

Text z obdobia približne 1.400 rokov pred Kristom poodhaľuje, že žena, ktorá chcela zistiť, či je tehotná, sa vymočila do dvoch vriec – v jednom bol jačmeň, v druhom pšenica. Ak zrno v niektorom z vriec vyklíčilo, znamenalo to, že do rodiny pribudne prírastok.

Pohlavie dieťatka sa podľa Egypťanov dalo určiť podľa poradia, v ktorom vyklíčili jednotlivé obilniny. Ak prvý vyklíčil jačmeň, znamenalo to, že žena porodí chlapčeka. Ak to bola pšenica, rodina sa mohla tešiť na dievčatko.

V roku 1963 sa vedci pokúsili overiť dôveryhodnosť tejto starodávnej techniky na zistenie tehotenstva a prišli na to, že metóda močenia do vriec s obilím je spoľahlivá na 70 percent, čo vzhľadom na jej vek vôbec nie je zlé. Bohužiaľ, pri určovaní pohlavia dieťaťa sa nedalo hovoriť o nijakej presnosti.

Moderné tehotenské testy zisťujú tehotenstvo na základe bielkovín, ktoré dokážu rozpoznať prítomnosť ľudského choriového gonadotropínu, ktorý však pravdepodobne nebol dôvodom, prečo bol test Egypťanov taký spoľahlivý. Vedci sa nazdávajú, že trik fungoval vďaka zvýšenej hladine estrogénu v ženskom moči, ktorý podporil rast obilia.

Vedci, ktorí študujú papyrusy z Kodanskej univerzity, už prišli na to, že informácie o medicíne starovekého Egypta kompletne nezmizli po spálení knižnice v Alexandrii. Predtým, ako stihla zhorieť, sa totiž stihli rozšíriť po celom africkom kontinente a ďalej.

„Mnohé z myšlienok obsiahnutých v medicínskych textoch starovekého Egypta sa znovu objavujú u Grékov a Rimanov,“ uviedla pre ScienceNordic Sofie Schiødtová z Kodanskej univerzity. „Odtiaľto sa šíria ďalej do stredovekých textov na Blízkom Východe a ich stopy možno nájsť až v predmodernej medicíne.“