Stres alebo staroba? Čo sa vám snažia povedať vaše šedivejúce vlasy

V napätých dňoch, keď kvôli práci či rodine máte ledva čas na to, aby ste sa voľne nadýchli, vám ani nenapadne rezervovať si termín u kaderníčky, kde si pravidelne nechávate farbiť vlasy. Zo zanedbanej hrivy tak začnú vykúkať šediny, ktoré tam možno donedávna neboli. Žeby ste tak zostarli? Alebo sa o to postaral stres?

O tom, že zošedivieť sa dá aj v priebehu niekoľkých hodín, hovorí aj syndróm Márie Antoinetty, odborníkmi tiež nazývaný canities subita. Svoj názov zdedil od známej habsbursko-lotrinskej panovníčky, ktorej gaštanovohnedé vlasy naraz zbeleli noc predtým, ako ju mali popraviť.

Predčasné šedivenie však nie je len výsadou na smrť odsúdených panovníkov. Často sa s ním stretávajú aj ľudia, ktorí vedú chronicky stresujúci život. Ako príklad môžeme uviesť vlasy amerického exprezidenta Baracka Obamu, ktorý stihol zošedivieť počas osemročného výkonu funkcie hlavy štátu.

Barack Obama v roku 2008 a 2016; Foto: Shutterstock.com/Evan El-Amin, ChameleonsEye

Šedivé a/alebo biele vlasy sa bežne vyskytujú ako príznak starnutia, pričom o veku, v ktorom sa prvýkrát ukážu, rozhoduje predovšetkým genetika. Článok v žurnále Scientific American ale hovorí, že pri zrýchlenom alebo priskorom šedivení môže mať posledné slovo stres.

Každý vlas začína rásť v epidermálnych bunkách, ktoré sa nachádzajú v asi 100.000 folikuloch na pokožke hlavy. Tieto bunky obsahujú bezfarebnú bielkovinu keratín a melanocyty, ktoré im dodávajú farbu.

V melanocytoch možno nájsť farebný pigment melanín, ktorý môže mať jednu z dvoch farieb: tmavohnedú alebo čiernu (eumelanín) a žltú alebo červenú (feomelanín). Melanocyty sa väčšinu života neustále tvoria v kmeňových bunkách každého folikulu. Postupom veku ale kmeňové bunky miznú a s nimi sa stráca aj melanín. Novo vyrastené vlasy tak obsahujú menej pigmentu a nakoniec sa javia ako sivé až biele.

Strata melanocytov prebieha niekoľko desiatok rokov, čo však môže zmeniť dlhodobý stres. To sa vedcom podarilo dokázať pokusmi na myšiach.

Myši boli v laboratórnych podmienkach vystavené jednému z troch druhov stresu: miernej krátkodobej bolesti, psychologickému stresu a obmedzenému pohybu. Pri všetkých troch príležitostiach u myší zaznamenali pokles melanocytov a melanínu. Ako sa však zistilo, nemohla za to imunitná reakcia.

Pravou príčinou šedivenia u vystrašených myší bola nadmerná produkcia noradrenalínu, alebo neurotransmiteru, ktorý mozgu vysiela signál, že telu hrozí nebezpečenstvo. Šedivé chlpy začali rásť aj myšiam, ktorým bol noradrenalín aplikovaný striekačkou.

Noradrenalín je vylučovaný sympatetickým nervovým systémom, ktorého nervy siahajú do každého vlasového folikulu. Pri strese sa teda neurotransmiter presúva aj do vlasových folikulov, z ktorých sa tak vytrácajú melanocyty, a teda sa stráca aj melanín. Táto strata je bohužiaľ trvalá a všetky novo vyrastené vlasy ostávajú sivé.

Stres teda skutočne dokáže rýchlo a kedykoľvek zmeniť farbu vašich vlasov, a tejto zmeny sa už prirodzene nezbavíte. Keď vám raz na jednom mieste vyrastie šedivý vlas, vyrastie tam aj druhý.