Sýria je pripravená aj na tretiu svetovú vojnu

Zástupca sýrskeho ministra zahraničných vecí Faisal Makdád to povedal v rozhovore pre agentúru AFP. "Sýrska vláda nezmení svoje postoje, aj keby prišlo k tretej svetovej vojne. Žiadny Sýrčan nemôže obetovať nezávislosť svojej krajiny," vyhlásil v stredu.

Režim podľa neho prijal "všetky opatrenia" na odvrátenie prípadného vojenského útoku. "Nebudeme poskytovať informácie, akým spôsobom Sýria odpovie," dodal.

Výbor senátu odobril zásah

Americký prezident Barack Obama uviedol, že dôveryhodnosť amerického Kongresu a medzinárodného spoločenstva je v hre a je preto potrebné zastať sa zákazu používania chemických zbraní a adekvátne odpovedať na takýto útok v Sýrii.

Podľa jeho názoru by sa svet mal držať svojej vlastnej "červenej čiary". "Moja dôveryhodnosť nie je v hre. Dôveryhodnosť medzinárodného spoločenstva je v hre," povedal Obama počas návštevy Švédska.

Šéf Bieleho domu verí, že o nutnosti zásahu v Sýrii presvedčí aj členov Kongresu. Spojené štáty totiž podľa neho "veria tomu, že ak medzinárodné spoločenstvo zlyhá v presadzovaní istých noriem a štandardov... tento svet sa stane menej bezpečným".

Obama podľa vlastných slov nebol tým, kto ako prvý hovoril o "červenej čiare," teda o neakceptovateľnosti použitia chemických zbraní v boji. Rovnaký názor zdieľajú "vlády reprezentujúce 98 percent svetovej populácie".

Navrhovanú rezolúciu o vojenskom zásahu schválil v stredu zahraničný výbor amerického Senátu. Za hlasovalo 10 jeho členov, proti boli siedmi poslanci hornej komory Kongresu. Celý Senát by mal o tejto otázke hlasovať pravdepodobne budúci týždeň.

Rezolúcia má byť odpoveďou na použitie chemických zbraní jednotkami sýrskeho prezidenta Baššára al-Asada. Obamovu vojenskú akciu v Sýrii už podporili viacerí vysokopostavení predstavitelia Kongresu, ako napríklad republikán a predseda Snemovne reprezentantov John Boehner, vodca republikánskej väčšiny Eric Cantor ako aj Nancy Pelosiová, líderka menšiny demokratov v Snemovni reprezentantov.

Podľa prepočtov americkej spravodajskej stanice ABC News je však v súčasnosti za zásah len 21 senátorov.

Putin sa nebráni pomoci

Ruský prezident Vladimir Putin v stredu opätovne vyzval krajiny Západu, aby dôkazy o údajnom chemickom útoku v Sýrii predložili Bezpečnostnej rade OSN.

Vyjadril sa tak v rozhovore pre štátnu televíznu stanicu Prvý kanál, ktorý odvysielali deň pred začiatok summitu skupiny G20 v Petrohrade.

V prípade presvedčivých dôkazov o použití chemických zbraní sýrskou armádou Putin podľa vlastných slov "nevylučuje", že Moskva by mohla podporiť vojenskú intervenciu proti Damasku presadzovanú Spojenými štátmi.

Nadviazal tak na pondelňajšie vyhlásenie ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova, podľa ktorého Rusov doterajšie informácie poskytnuté USA, Britániou a Francúzskom "vôbec nepresvedčili".

Samotný Putin ešte cez víkend označil tvrdenia o chemickom útoku zo strany sýrskeho vládneho režimu za "čistý nezmysel".

Podľa najnovšieho vyjadrenia však bude Rusko v prípade dokázania "pripravené konať tým najrozhodnejším a najvážnejším spôsobom".

Prezident zároveň upozornil, že "len Bezpečnostná rada OSN môže odsúhlasiť použitie sily proti druhému štátu", zatiaľ čo akékoľvek iné postupy sú "neprijateľné a nie je ich možné hodnotiť inak ako agresiu".

Rusko je jedným z piatich stálych členov rady s právom veta, ktoré využilo pri hlasovaní o predošlých návrhoch rezolúcií namierených proti režimu sýrskeho prezidenta Baššára al-Asada. Putin v stredajšom rozhovore taktiež potvrdil, že Rusko začalo sporné dodávky systémov protivzdušnej obrany do Sýrie, ktoré sú však podľa neho momentálne pozastavené.

Turecko sa pridá k akejkoľvek koalícii proti Sýrii

Turecký premiér Tayyip Erdogan v stredu zopakoval, že jeho krajina sa pridá ku každej medzinárodnej koalícii proti Sýrii, nepovedal však, či to zahŕňa aj vojenskú akciu. "Povedali sme, že sme pripravení podieľať sa na akejkoľvek koalícii a chápeme to ako koalíciu dobrovoľníkov," povedal Erdogan bez bližšieho spresnenia krátko predtým, ako odišiel na stretnutie skupiny krajín G20 v Petrohrade.

Turecko tvrdí, že údajný chemický útok v Sýrii bol zločinom proti ľudskosti a nesmie zostať nepotrestaný. "Je to zjavné porušenie medzinárodných zákonov," povedal v auguste minister zahraničia Ahmet Davutoglu podľa tureckých médií. Davutoglu tiež dodal, že Turecko sa pripojí k medzinárodnej koalícii proti Sýrii aj v prípade, ak Bezpečnostná rada OSN nedosiahne v tejto otázke zhodu.

Turecko, druhá najväčšia vojenská sila v NATO, má so Sýriou 910-kilometrovú spoločnú hranicu, cez ktorú stále prúdia sýrski utečenci snažiaci sa vyhnúť konfliktu v krajine. Podľa posledných informácií sa na tureckom území nachádza už pol milióna utečencov a armádnych dezertérov zo Sýrie.

Irán a KĽDR čakajú na mlčanie

Arabské štáty ponúkli Američanom, že finančne prispejú na prípadnú vojenskú intervenciu v Sýrii. Členom amerického Kongresu to v stredu povedal minister zahraničných vecí USA John Kerry.

Urobil tak v rámci debaty, počas ktorej chce poslancov presvedčiť, aby inváziu do blízkovýchodnej krajiny podporili.

"Pokiaľ ide o arabské krajiny a ich ponuku niesť náklady a pomôcť, odpoveď je jednoznačne áno, ponúkli to. Ponuka je na stole," vyhlásil na rokovaní zahraničného výboru Snemovne reprezentantov.

Pasivita USA v reakcii na chemický útok v Sýrii by vyslala dôležitý signál krajinám ako Irán a Severná Kórea. Povedal to americký minister zahraničných vecí John Kerry počas utorňajšieho vystúpenia na pôde Zahraničného výboru amerického Senátu.

Nepriatelia USA teraz podľa Kerryho s napätím očakávajú, aká bude reakcia na augustové použitie chemických zbraní, z ktorého Washington obviňuje sýrsky režim prezidenta Baššára al-Asada.

Pridal sa k nemu aj minister obrany Chuck Hagel, podľa ktorého nepotrestanie al-Asada by najmä Irán pokladal za slabosť USA. Ako povedal, "pojem Spojené štáty musí niečo znamenať".

"Naša pasivita by im určite dala možnosť na minimálne zlú interpretáciu našich zámerov... Všetci budú reagovať na naše mlčanie," povedal Kerry, ktorý vidí hrozbu aj v ozbrojených hnutiach, ako je libanonský Hizballáh.

Džihádisti z Kaukazu sformovali v krajine vlastnú skupinu

Džihádisti z Kaukazu sformovali v Sýrii nezávislú bojovú skupinu. Informoval o tom jeden zo zahraničných bojovníkov.

Video zverejnené online Sýrskou organizáciou pre monitorovanie ľudských práv ukazuje muža v "maskáčovej" uniforme, ako stojí medzi ďalšími bojovníkmi, ktorí podľa jeho slov prišli do Sýrie z Kaukazu a Ruska, aby tam viedli džihád.

Skupina si hovorí Mudžahedíni z Kaukazu a Levantu. Podľa muža na videu skupina nemá väzby na organizácie napojené na al-Kájdu, ako sú Front an-Núsra a Islamský iracký štát a Levant, ktoré sú jedny z najefektívnejších opozičných síl.

Podľa šéfa organizácie pre monitorovanie Rámiho Abd al-Rahmana bolo video natočené v severnej provincii Idlib. Od začiatku sýrskeho konfliktu v marci 2011 sa do bojov v krajine zapojili už tisíce zahraničných bojovníkov.

Štokholm ponúka plošný azyl pre sýrskych utečencov

Švédsko ako prvá krajina Európskej únie ponúklo plošný azyl pre všetkých utečencov zo Sýrie. Ako informovala hovorkyňa švédskeho imigračného úradu Annie Hoernbladová, povolenie na pobyt vo Švédsku odteraz dostanú všetci Sýrčania, ktorí o neho požiadajú.

"Úrad tak rozhodol, pretože násilie v Sýrii sa podľa neho tak skoro neskončí," povedala. Povolenia budú vydávať až do odvolania. Doteraz dostávali utečenci vo Švédsku najviac trojročný dočasný pobyt, pričom každá žiadosť sa zvažovala individuálne. Sýrčania, ktorí dostali dočasný azyl, budú môcť teraz požiadať o trvalý pobyt a do krajiny budú môcť priviesť aj svoje rodiny.

OSN v utorok informovala, že Sýriu opustilo už viac ako dva milióny ľudí. Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov eviduje aj ďalších 4,25 milióna Sýrčanov ukrývajúcich sa vo vlastnej krajine. Celkovo tak počet sýrskych utečencov dosahuje 6,2 milióna, čo je až tretina z celkovej viac ako 20-miliónovej populácie. Najviac Sýrčanov (716-tisíc) našlo útočisko v Libanone, ďalej v Jordánsku (viac ako pol milióna), Turecku (460-tisíc), Iraku (168-tisíc) a Egypte (110-tisíc). Švédsko od roku 2012 prijalo asi 14 700 sýrskych imigrantov.

Palestínčania žiadajú počas vojny so Sýriou ochranu

Palestínčania na Západnom brehu žiadajú od Izraela ochranu civilného obyvateľstva v prípade, že by došlo k intervencii v Sýrii. "Ak by v regióne vypukla vojna, zodpovednosť (za Palestínčanov) je na Izraeli, pretože je okupujúcou mocnosťou," uviedol hovorca palestínskych bezpečnostných síl Adnan al-Dumajrí.

Podľa neho musia preto dostať Palestínčania žijúci na okupovaných územiach, rovnako ako Izraelčania, plynové masky. "Žijeme pod okupáciou, nemáme suverenitu, čo sa týka našich hraníc (na Západnom brehu a v Pásme Gazy) a nemôžeme importovať plynové masky," dodal hovorca.

Izrael distribuuje zdarma plynové masky svojim občanom už dva týždne. Dôvodom sú obavy z možnej odvety Sýrie za možnú americkú intervenciu. Palestínčania žijúci na okupovaných územiach nedostali žiadne takéto bezpečnostné vybavenie.