Nikdy viac nenúťte deti vyprázdniť tanier! Takto tým ohrozujete ich budúcnosť

Väčšina detí je pri jedle veľmi prieberčivá a nad brokolicou krúti hlavou, zatiaľ čo sladkosti odmietne málokedy. Rodičia preto robia to, čo ich učili aj ich rodičia – nútia deti vyprázdniť tanier. Poviete si, že ste im predsa nenaložili toľko, aby to nezvládli zjesť, a navyše im chcete len dobre. Chyba!

Nútením detí do jedla, keď hovoria, že už majú dosť, alebo prikazovaním jesť, keď vôbec nie sú hladné, podľa vedcov dosiahnete len to, že v dospelosti pravdepodobne podľahnú obezite.

Výskum 50 štúdií o výžive, psychológii a reakciách detí na jedlo odhalil, že chyby robíme už pri kŕmení bábätiek – ich prejedanie vedie k neschopnosti ovládať apetít, a teda aj k vysokému riziku obezity.

„Kŕmením, keď nie sú hladné, alebo nadmerným kŕmením u detí oslabujeme ich schopnosť regulovať príjem energie,“ vysvetľuje vedúci autor výskumu Eric Hodges zo Severokarolínskej univerzity. Dieťa sa totiž učí jesť aj pomocou interakcie s rodičom. Prejedanie ho učí len to, že je v poriadku jesť veľa.

Prejedanie podľa výskumu zmiatne blúdivý nerv, ktorý do mozgu vysiela signály o sýtosti a hlade. „Dieťa, ktoré sa pri jedení riadi úplne nezávisle, je následne ohrozené obezitou.“

Okrem samoregulácie správania a emócií pri jedení sa vedci pozreli aj na interakcie, ktoré pritom prebiehajú medzi rodičom a dieťaťom. Zistili, že deti, ktoré jedli viac ako samé cítili za potrebné, si vytvorili mylné vnímanie pocitu sýtosti a hladu, takže sa stali ľahšou obeťou obezity a pridružených ochorení.

„Prvé dva roky života sú kritické pre formovanie nezávislého správania pri jedení a sebaregulácie príjmu energie,“ vysvetlil Hodges. „Zdravé deti si dokážu regulovať príjem energie – teda toho, koľko jedla zjedia – pomocou fyziologickej potreby tela vyrásť a vyvíjať sa,“ dodal.

Podľa vedcov sa u detí dá jasne pozorovať vysielanie signálov o sýtosti a hlade. Tieto signály závisia od temperamentu a zdedených čŕt súvisiacich s apetítom, ako je radosť z jedla, odpoveď na sýtosť a tempo konzumácie.

Spoluautorka štúdie doktorka Cathi Propperová sa nazdáva, že výskum poskytuje špecifickejšie poznatky o súhre hladu a správania. „Väčšina výskumu sa sústredila na vplyv zákonného zástupcu na dieťa, ale náš model, ktorý sa zameriava na zástupcu aj dieťa, hovorí tiež o tom, že aj dieťa vykazuje behaviorálne a psychologické odpovede a reaguje na správanie a psychológiu zástupcu.“