Čo sa stane, ak sa prestanete sprchovať: Skúsenosť mladého lekára mnohých prekvapí

Pred niekoľkými rokmi sa James Hamblin rozhodol pre život bez sprchy. Vyhodil do koša mydlo, šampón aj kondicionér, spoločnosť v kúpeľni mu robilo len mydlo na ruky. Zbavil sa aj deodorantu, krémov, pílingu a všetkých ďalších kozmetických prípravkov, bez ktorých si nevieme predstaviť bežný deň.

Hamblin sa stále sprchuje – vodou sa opláchne napríklad po behu a občas si namočí aj vlasy. Väčšinu dní sa však medzi ostatnými pohybuje ako „nečistý“ muž.

Zmenu v Hamblinovom živote naštartovalo sťahovanie z New Yorku do Los Angeles. Prvé roky života v novom meste trávil v drobnom byte, kde sa musel uskromniť, aby mal čo vložiť do úst. Lekár, ktorý sa živí publikovaním článkov a kníh, preto vyškrtal z nákupného zoznamu všetko, čo by mu pomohlo ušetriť pár dolárov navyše.

Vyhodením mydla a šampónu, ktorý pokožku oberá o vlahu, a krému, ktorý ju zas dopĺňa, Hamblin sledoval aj ďalší zámer – chcel zistiť, či tieto produkty nekupujeme len preto, aby sme ich mali. Čo ak sú navrhnuté tak, aby z nás len dolovali peniaze, pričom si celkom bezpečne dokážeme poradiť aj bez nich? Poznatky zo svojho pokusu lekár zhrnul v knihe Clean: The New Science of Skin.

My book comes out in a couple days. I wrote it over four years. It's about skin microbes and the immune system and hygeine, and it doesn't contain the word coronavirus. https://t.co/gtQwV3Sdgn

— James Hamblin (@jameshamblin) July 17, 2020

Naozaj je sprcha potrebná?

V knihe autor polemizuje nad tým, že kozmetické prípravky sú v skutočnosti len nástrojom na zničenie prirodzenej ochrannej membrány na pokožke. Hamblin kožu prirovnáva k tráviacej sústave, ktorá je domovom triliónov prospešných baktérií. Denným drhnutím pokožky sa podľa neho zbavujeme mikrobiómu na nej, čo by mohlo viesť až k zhoršeniu zdravia.

Pokožke nepomáha ani čoraz sterilnejší život, ktorý počíta s pravidelným umývaním, trávením času v interiéri a konzumáciou sterilných spracovaných jedál. „Človek si vo veľkej časti dejín trénoval imunitu tým, že prichádzal do kontaktu s mikróbmi,“ píše Hamblin.

Podľa autora sú aj také ochorenia, ako je ekzém, alergia alebo astma len následkom toho, že sa málo vystavujeme vplyvu patogénov v životnom prostredí – najmä počas detstva.

Veda o živote na pokožke je ešte len v plienkach, no Hamblin už teraz hovorí, že jej prijatie v rámci širokej verejnosti nás zbaví stáročí dohadov o tom, čo znamená „čistota“. Autor argumentuje aj poznatkami z minulosti, keď sa mydlo vyrábalo z lúhu a používalo len vo výnimočných prípadoch.

Na začiatku 19. storočia už kúpanie nepredstavovalo žiaden luxus a začiatkom 20. storočia reklamy „predefinovali pojmy zdravie, krása a čistota“. V súčasnosti je to, čo u človeka považujeme za nečisté, celkom tabu.

Hamblin na záver hovorí, že jeho cieľom nie je odradiť všetkých od sprchovania. Od ľudí len očakáva, že začnú viac premýšľať nad tým, čo považujú za „potrebné“. „Ak sa jeden deň neosprchujete, nebudete mastní a ani nebudete páchnuť ako cibuľa,“ myslí si Hamblin. „Ani ja nevylučujem prenikavý pach a netopím sa v mastnote. Voniam ako človek.“