Slovensko bude mať z EÚ k dispozícii viac ako 40 miliárd eur

Slovensko dostane v nasledujúcich rokoch z Európskej únie (EÚ) 34,1 miliardy eur a spolu so zvýhodnenou pôžičkou z fondu obnovy bude mať k dispozícii viac ako 40 miliárd eur. Krajina by tak mala priemerne ročne minúť na projekty rekordných viac ako šesť miliárd eur. Povedal to v utorok po prílete z bruselského samitu lídrov krajín EÚ premiér Igor Matovič (OĽaNO).

Slovensko bude mať podľa premiéra k dispozícii z doterajšieho programového obdobia nevyčerpaných osem miliárd eur, z balíka fondu obnovy 7,5 miliardy eur a zo sedemročného rozpočtu EÚ na roky 2021 - 2027 dostaneme 18,6 miliardy eur. Z fondu obnovy ešte môže Slovensko čerpať pôžičky do výšky 6,8 miliardy eur a vlastné spolufinancovanie projektov je naplánované vo výške 2,9 miliardy eur.

„To nie je dobrá, ale geniálna správa pre Slovensko,“ zhodnotil výsledok samitu Matovič, no upozornil, že bude ťažké tieto peniaze vyčerpať. „Teraz nás všetkých spoločne na Slovensku čaká jedna obrovská úloha, vymyslieť zodpovedným spôsobom a zodpovedné reformy, kam tieto prostriedky investujeme,“ dodal Matovič.

Na sedemročnom rozpočte EÚ a pláne obnovy v celkovej výške viac ako 1,82 bilióna eur sa v utorok nadránom dohodli lídri európskej dvadsaťsedmičky. Najväčšie názorové rozpory museli šéfovia štátov prekonávať u fondu obnovy, ktorý má pomôcť naštartovať ekonomiku štátov postihnutých koronakrízou. Prijatý kompromis v podobe zníženia grantov na 390 miliárd eur z celkového balíka 750 miliárd eur navrhol práve slovenský premiér.

Dohoda o spoločnom rozpočte Únie a o pláne obnovy po kríze spôsobenej novým koronavírusom sa nerodila ľahko. Lídri EÚ sa prvýkrát stretli v piatok (17. 7.) a k spoločnému stanovisku dospeli v utorok ráno. Takmer tak prekonali rekord v dĺžke rokovaní, ktorý doposiaľ drží samit EÚ zo 7. až 10. decembra 2000 v Nice.

Okrem rozdielnych názorov na výšku pôžičiek a grantov z fondu obnovy sa štáty museli dohodnúť aj na podmienkach čerpaní týchto prostriedkov, kde predseda Európskej rady Charles Michel navrhol, aby oprávnenosť vyplatenia financií v prípade nesúhlasu niektorého z členských štátov posúdila Európska rada alebo rada ministrov financií EÚ. Peniaze by totiž mali byť určené najmä na reformy ekonomík a nie na bežnú spotrebu. Zhodu nakoniec našli štáty aj v otázke naviazania vyplácania financií na dodržovanie zásad právneho štátu.

Spokojnosť po samite netajil aj taliansky premiér Giuseppe Conte, ktorý označil dohodu za historický okamih pre Európu. Práve do Talianska má totiž smerovať najväčšia časť z fondu obnovy. Taliansko získa prostredníctvom grantov a lacných pôžičiek 209 miliárd eur, čo je 28 % z celkového balíka.

Opatrnejší vo vyjadreniach bol, naopak, holandský premiér Mark Rutte, ktorý počas samitu presadzoval menšie priame dotácie krajín zo fondu obnovy a vyšší podiel úverov. Holandsku sa spolu s ďalšími „šetrnými“ krajinami Rakúskom, Dánskom a Švédskom podarilo vytrvalým tlakom znížiť pôvodne navrhovaný balík grantov z 500 miliárd eur na 390 miliárd eur a zvýšiť podiel pôžičiek z 200 miliárd na 360 miliárd eur. Výsledok samitu je podľa Rutteho v jeho línii a nepredstavuje precedens pre budúce zadlžovanie Európy.