Maďarsko sa súdi pre osobitnú daň pre maloobchod

Generálna advokátka Súdneho dvora EÚ Juliane Kokottová však nepovažuje maďarskú osobitnú daň za diskriminačnú. Vyplýva to z informácií, ktoré zverejnil Súdny dvor EÚ.

Maďarsko zaviedlo osobitnú daň pre maloobchod v roku 2010 pre hospodársku krízu, pričom progresívna sadzba dane sa mení v závislosti od výšky obratu spoločnosti a spodná hranica je 500 mil. maďarských forintov (HUF).

Pri prepojených podnikoch sa sadzba dane neurčuje podľa ročného obratu jednotlivého podniku, ale všetkých prepojených podnikov spolu. Podľa správy súdneho dvora práve tento fakt považovala spoločnosť Hervis za diskriminačný.

Podľa Kokottovej, maďarská osobitná daň nie je diskriminujúca, lebo nie je zjavné, že by v prevažnej väčšine prípadov mali vysoký obrat medzinárodné maloobchodné podniky a nízky obrat domáce podniky. Takisto podľa generálnej advokátky spomínaná daň neodporuje ani zákazu daňovej diskriminácie výrobkov, podľa ktorej členský štát EÚ nesmie zdaňovať výrobky z iných členských štátov inou daňou ako domáce výrobky. V tomto prípade totiž nie je zjavné, že by osobitnou daňou boli viac zaťažené výrobky z iných členských štátov ako domáce výrobky.

Generálna advokátka však poukázala na skutočnosť, že maďarská osobitná daň je možno v rozpore so smernicou o dani z pridanej hodnoty. Podľa smernice sa členským štátom totiž zakazuje, aby vyberali dane, ktoré majú charakter dane z obratu. Maďarský súd teda musí preskúmať, či je osobitná daň zlučiteľná so smernicou o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty.

(1 EUR = 301,30 HUF)