Poslanca Mostu poburuje neochota zmeny názvu obce

Reaguje tým na informáciu, ktorú priniesol vo štvrtok denník Sme, že názvoslovná komisia ministerstva vnútra zmenu názvu obce neodporučí. O zmene názvu rozhodli obyvatelia obce v referende vlani 10. marca, odobriť ju však musí vláda.

Názvoslovnej komisii údajne prekáža to, že historický názov Pered znie príliš maďarsky a že je označovaný ako maďarský názov. „Zákon o obecnom zriadení ustanovuje, že názov obce a jej časti sa uvádza v štátnom jazyku, ale nikde v zákone som nenašiel, že musí aj znieť „čisto slovensky“. Mne osobne, hoci ako občanovi SR maďarskej národnosti, názov Pered maďarsky neznie,“ uviedol Érsek. Podľa neho to zaváňa nacionalizmom, pretože to naznačuje, že „to, čo je, alebo by mohlo byť maďarské, je pre nás nevhodné“.

Ako ďalej Érsek uviedol, je nepochopiteľné, že súčasná exekutíva si osobuje právo nerešpektovať vôľu svojho ľudu a že k tak politicky a celospoločensky marginálnej otázke musí zasadať vládny kabinet. „Prípadné rozhodnutie vlády o zotrvaní pri starom názve obce bude prejavom komunistického chápania moci a jasne ukáže, že názor 14 členov vládneho kabinetu plus zopár členov nejakej komisie zaváži viac ako názor a vôľa viac ako 2 000 ľudí, ktorí v tej obci žijú,“ povedal. V tom prípade chce Érsek iniciovať zmenu zákona o obecnom zriadení.

S iniciatívou za zmenu názvu obce vyšli obecní poslanci, myšlienku podporuje a starosta Gyula Borsányi. Pered je historický názov obce, ktorý obyvatelia v bežnej konverzácii používajú dodnes. Zároveň figuruje ako maďarský názov obce, vyznačený pri vstupe do obce na modrej tabuli, ktorá je pod bielou slovenskou. V maďarčine však toto slovo neznamená nič.

V obci žije viac obyvateľov maďarskej národnosti. Už v prvej písomnej zmienke o obci z roku 1237 sa objavil názov obce Purud, z ktorého neskôr vzniklo Pered. V roku 1948 komunisti obec premenovali podľa učenca, farára a pedagóga Samuela Tešedíka, ktorý vzdelával roľníkov.