Tento typ otcov vychováva deti, ktoré dokážu kontrolovať svoje správanie a emócie

Britský výskum zistil, že otcovia, ktorí sa hrajú so svojimi deťmi od nízkeho veku, pomáhajú potomkom, aby sa naučili kontrolovať svoje správanie a emócie aj vo vyššom veku.

Vedci na Pedagogickej fakulte Univerzity v Cambridge vo Veľkej Británii skúmali 78 štúdií publikovaných za ostatných 40 rokov. Chceli tak zistiť viac o tom, ako sa otcovia hrajú so svojimi deťmi v prvých troch rokoch ich života, ako sa hra líši od hrania s matkami a aký to môže mať vplyv na deti neskôr v živote.

Otcovia by sa mali hrať s deťmi každý deň

Zistenia zverejnené v časopise Developmental Review ukázali, že v priemere sa väčšina otcov hrá so svojimi deťmi každý deň.

Spôsoby, akými sa mamy a otcovia hrajú so svojimi malými deťmi, sú si podobné. Ale otcovia mali tendenciu sa venovať divokejšej fyzickej hre, napríklad štekleniu, naháňačke či noseniu detí na chrbte. Aj pri bábätkách muži využívali viac fyzické hry, napríklad dvíhanie do vzduchu alebo dvíhanie končatín.

Vedci tiež zistili, že takmer vo všetkých štúdiách, ktoré skúmali, existovala súvislosť medzi hrou otca a dieťaťa a schopnosťou dieťaťa ovládať svoje pocity vo vyššom veku. U detí, ktoré sa s otcom radi hrali, bolo menej pravdepodobné, že budú mať hyperaktivitu alebo emočné problémy a problémy so správaním.

Bola u nich vyššia pravdepodobnosť, že budú schopné ovládať svoju agresivitu, a že nebudú chcieť ostatné deti biť. Vedci tvrdia, že to môže byť tým, že fyzická a drsná hra, ktorú otcovia uprednostňujú, pomáha rozvíjať tieto konkrétne schopnosti.

Deťom prospievajú fyzické hry, môžu ich robiť aj matkami

„Fyzická hra vytvára zábavné a vzrušujúce situácie, v ktorých deti musia uplatňovať samoreguláciu,“ vysvetlil výskumník Paul Ramchandani. Pri hre sa budete musieť naučiť ovládať svoju silu, musíte vedieť rozlíšiť, kedy už veci zašli priďaleko, alebo odpustiť otcovi, keď vám stúpi na nohu.

Ako dodal Ramchandani: „Je to bezpečné prostredie, v ktorom si deti môžu precvičiť, ako majú reagovať. Ak zareagujú nesprávne, môžu byť pokarhané, ale nie je to koniec sveta - a nabudúce si možno spomenú, že sa majú správať inak.“

Autori však zdôrazňujú, že deti, ktoré vyrastajú iba s matkou, nemusia nevyhnutne prísť o rozvoj týchto schopností.Ako dodal Ramchandani:

"Jednou z vecí, na ktoré náš výskum opakovane poukazuje, je potreba meniť typy hier, ku ktorým majú deti prístup, a samozrejme, že aj matky môžu podporovať fyzické hry s malými deťmi. Rôzni rodičia môžu mať mierne odlišné sklony, pokiaľ ide o hranie s deťmi, ale súčasťou rodičovstva je aj vystupovanie zo svojej komfortnej zóny. Deťom pravdepodobne najviac prospieva, ak dostávajú rôzne spôsoby hry a interakcie.“