Pápeži sa svojich kresiel vzdávali aj v minulosti

Za 2000 rokov došlo k nanajvýš piatim pápežským abdikáciám, avšak mnohých iných zvrhli alebo vyhnali do exilu, 21 sú označovaní za mučeníkov a deväť ďalších je za mučeníkov považovaných.

Štyria pápeži zomreli v exile alebo vo väzení, šiestich zavraždili, dvaja zahynuli v dôsledku zranení, ktoré utrpeli pri nepokojoch a jeden neprežil pád strechy. Tu je niekoľko príkladov pápežov, ktorí sa vzdali svätopeterského stolca.

V roku 1045 Benedikt IX., známy ako jeden z najbezbožnejších pápežov, predal svoj úrad svojmu krstnému otcovi Jánovi Graciánovi. Neskôr sa však opäť dostal k moci. Pápežom bol celkovo až trikrát, pričom následne ho exkomunikovali.

V roku 1046 Gracián, ktorý vládol krátko ako pápež Gregor VI., musel odstúpiť pre obvinenia, že si svoj úrad kúpil.
V roku 1294 rezignoval Celestín V., jednoduchý pustovník, ktorého zvolenie bolo východiskom z patovej situácie a malo oddialiť voľbu nového pápeža. Po piatich mesiacoch sa však ukázal byť nekompetentný a odstúpil.

Predtým vydal dekrét, ktorým schválil možnosť rezignácie pápežov a vydláždil tak cestu vlastnému odchodu. V roku 1415 rezignoval Gregor VII. s cieľom ukončiť veľkú západnú schizmu, keď vzdoropápeži v Pise a Avignone predstavovali hrozbu rozdelenia cirkvi.

V roku 1804 Pius VII. podpísal abdikáciu, než sa vydal do Paríža korunovať Napoleona. Mala vstúpiť do platnosti, ak by ho vo Francúzsku zajali. Počas druhej svetovej vojny Pius XII. údajne podpísal dokument, na základe ktorého sa vzdáva svojej funkcie, pokiaľ by padol do zajatia nacistov.