Táto zmena osobnosti môže naznačovať nástup demencie

Apatia je včasným varovným signálom demencie u ľudí s cerebrovaskulárnymi ochoreniami. K tomu záveru dospela štúdia publikovaná v odbornom časopise Journal of Neurology, Neurosurgery & Psychiatry.

Apatia môže byť výsledkom poškodenia bielej hmoty mozgu, ktorá sa primárne používa na komunikáciu medzi oblasťami mozgu.

Cerebrovaskulárne ochorenie sa vyskytuje asi u jedného z troch starších ľudí a je najčastejšou príčinou vaskulárnej demencie.

Vaskulárna demencia je ďalším najbežnejším typom demencie po Alzheimerovej chorobe, pričom predstavuje až 10 percent prípadov.

Štúdia zistila, že starší ľudia, u ktorých sa náhle začne prejavovať nezáujem, neschopnosť nadchnúť sa alebo obavy, sú vystavení väčšiemu riziku vzniku demencie.

Depresia nemusí naznačovať demenciu, kritická je konkrétne apatia

Doteraz sa predpokladalo, že varovným signálom demencie je depresia, ale táto štúdia toto tvrdenie nepodporuje.

Prvý autor štúdie Jonathan Tay uviedol:

"Existuje veľa protichodných výskumov o súvislosti medzi depresiou v neskoršom veku a demenciou. Naša štúdia naznačuje, že to môže byť čiastočne spôsobené bežnými stupnicami klinickej depresie, ktoré nerozlišujú medzi depresiou a apatiou.“

V štúdii skúmali po dobu niekoľkých rokov viac ako 450 ľudí z Veľkej Británie a Holandska. Výsledky ukázali, že u ľudí, u ktorých sa apatia časom zvyšovala, bola vyššia pravdepodobnosť vzniku demencie. Tay uviedol:

„Neustále monitorovanie apatie sa môže použiť na vyhodnotenie zmien rizika demencie a na informovanie diagnózy. Jednotlivci, u ktorých sa zistilo, že majú vysokú apatiu, alebo časom sa u nich zvyšuje apatia, môžu byť poslaní na podrobnejšie klinické vyšetrenia alebo im môže byť odporučená liečba.”

Vedci si myslia, že podobné mechanizmy sú základom poznania a motivácie. Tay dodal:

"To znamená, že apatia nie je rizikovým faktorom pre demenciu ako takú, ale skôr skorým príznakom poškodenia siete bielej hmoty. Lepšie pochopenie týchto vzťahov by mohlo mať v budúcnosti zásadné dôsledky pre diagnostiku a liečbu pacientov.”