Protilátky na COVID-19 z krvi rýchlo miznú, takýto to má dopad na vývoj lieku

Nová štúdia naznačuje, že protilátky na COVID-19 v krvnej plazme darcov rýchlo miznú. Vedci sledovali malú skupinu uzdravených pacientov s COVID-19, ktorí im darovali krv, a zistili, že u všetkých došlo k poklesu protilátok po troch mesiacoch. Len o tri týždne neskôr opäť poklesli hladiny detekovateľných protilátok o polovicu.

Podľa tímu vedcov z Héma-Québec, centra darcovstva krvi v kanadskom Québecu, zistenia naznačujú, že čím skôr sa plazma odoberie po tom, ako sa niekto zotaví z COVID-19, tým lepšie.

Testy na protilátky nemusia odhaliť skutočné číslo nakazených

Vedci ďalej dodávajú, že štúdie využívajúce testy na protilátky na zistenie množstva zotavených ľudí, môžu ich počty podhodnocovať.

Pri liečbe krvnou plazmou sa pacientovi zotavenému z COVID-19 odoberie tekutá časť krvi. Lekári pritom dúfajú, že protilátky a imunita v krvi zdravého človeka sa tak môže preniesť na chorého človeka. Vďaka tomu si potom infikovaná osoba vytvorí protilátky potrebné na potlačenie koronavírusu.

Liečba krvnou plazmou sa prvýkrát použila počas pandémie španielskej chrípky v roku 1918.

Panel v Národnom inštitúte zdravia však vydal vyhlásenie, že nie je dostatok údajov, ktoré by potvrdili, či liečba plazmou zvyšuje mieru prežitia.

Autorka štúdie Renée Bazinová z Héma-Québec tvrdí, že tento výskum patrí medzi prvé, ktoré dokazujú, že pacienti vyliečení z COVID-19 sa môžu rýchlo zmeniť zo séropozitívnych na séronegatívnych.

To znamená, že pacienti majú pozitívny test na protilátky proti koronavírusu a po určitom čase už nemajú detekovateľné protilátky. Ako uviedla Bazinová:

„Zatiaľ čo prebiehajú mnohé klinické skúšky, aby sa lepšie pochopilo, či je rekonvalescentná plazma klinicky prospešná pre liečbu COVID-19, kľúčovou otázkou je, v akom časovom okamihu je najúčinnejšie odobrať plazmu darcu na základe prítomnosti protilátok, ktoré pomáhajú v boji proti vírusu. Na základe našich zistení nie sú protilátky proti novému koronavírusu večné.“

Krvnú plazmu je potrebné darovať čo najskôr

Pre štúdiu publikovanú v časopise Blood vedci skúmali údaje od 15 darcov plazmy v Quebecu. Všetkým dospelým bolo diagnostikované ochorenie COVID-19 a následne sa z infekcie zotavili.

Počas choroby boli ich príznaky od miernych až po závažné, ale žiaden z nich nebol chorý natoľko, aby vyžadoval hospitalizáciu.

Účastníci darovali svoju plazmu štyri až deväťkrát. Prvé darcovstvo sa uskutočnilo od 33 do 77 dní po začiatku príznakov a posledné darcovstvo sa uskutočnilo 66 až 114 dní po nástupe príznakov.

Všetkých 15 darcov vykázalo pokles protilátok okolo 88. dňa. Asi 21 dní potom sa polovica detegovateľných protilátok opäť znížila.

Tím vedcov hovorí, že množstvo darovanej plazmy na protilátky nemalo vplyv a jednoducho išlo o prirodzene slabnúcu imunitnú odpoveď. Ako dodala Bazinová:

„Na základe našich zistení by klinickí lekári mali v ideálnom prípade použiť plazmu, ktorá sa odoberie skoro po nástupe príznakov darcu, a mali by skontrolovať prítomnosť protilátok pred podaním darcovskej plazmy pacientovi.“

Zistenia majú tiež dôsledky na štúdie, ktoré využívajú výsledky testov na protilátky na zistenie šírenia vírusu v komunite.