Nový koronavírus sa šíri aj počas rozprávania, vedci varujú pred týmito slovami
Konverzácie v interiéri tvoria množstvo kvapôčok, v ktorých sa môže nachádzať koronavírus.
Nová štúdia z Princetonskej univerzity zistila, že bežná konverzácia v interiéroch vytvára prúd vzduchu, ktorý rýchlo rozprašuje malé kvapôčky po celej miestnosti na vzdialenosť viac ako dvoch metrov. Rizikové sú najmä určité zvuky ako napríklad slová so silným „P“.
Howard Stone, profesor mechanického a leteckého inžinierstva v Princetone, v stanovisku upozornil verejnosť, že naše správanie má veľký vplyv na šírenie vírusu, pričom kvapôčky neostávajú len v okolí hlavy, ale šíria sa na vzdialenosť niekoľkých metrov.
Predchádzajúce štúdie ukazujú, že asymptomatickí nosiči COVID-19 môžu prenášať vírus na ďalších ľudí prostredníctvom malých kvapôčok uvoľnených pri hovorení, kýchaní alebo smiechu. Tím z Princetonskej univerzity sa rozhodol zistiť, ako rýchlo a ako ďaleko sa kvapôčky rozptýlia počas bežného rozhovoru v miestnosti. Ako uviedol Stone:
"Mnoho ľudí písalo o kašli a kýchaní a veciach, ktoré vás trápia pri chrípke. Ale tieto vlastnosti sú spojené s viditeľnými príznakmi a pri tejto chorobe pozorujeme množstvo šírenia ľuďmi bez príznakov."
Celkovo možno povedať, že výskumný tím dospel k záveru, že bežná konverzácia v miestnosti je schopná šíriť potenciálne vírusové kvapôčky minimálne tak ďaleko, pokiaľ nie ešte ďalej, ako je odporúčaný dvojmetrový odstup.
Vetranie a rúška sú kľúčové na zabránenie šírenia vírusu
Štúdia publikovaná vo vedeckom žurnále Proceedings of the National Academy of Sciences sa zamerala na interiéry so slabým vetraním. "Určite to zdôrazňuje dôležitosť ventilácie," poznamenáva Stone. "Najmä ak máte dlhší rozhovor."
Vedci tvrdia, že rúška odvádzajú veľmi dobrú prácu pri obmedzovaní šírenia prúdu vzduchu produkovaného počas rozprávania. To znamená, že rúško nezastaví všetky aerosóly na 100%, ale zastaví kvapôčky väčšie
A aj keď je samotný vírus skutočne menší než póry v materiáli rúška, prenáša sa vo väčších kvapôčkach vody s priemerom 5-15 mikrometrov. Ako uviedol Stone, rúška skutočne zohrávajú veľkú úlohu pri obmedzení šírenia vírusu.
Aby dospeli k týmto záverom, vedci pomocou vysokorýchlostnej kamery natáčali malé laserom osvetlené kvapôčky, ktoré putovali z úst rozprávajúceho človeka. Ten predniesol niekoľko fráz, ako napríklad „Porazíme koronavírus.“. Autori chceli zistiť, ako rôzne zvuky podnecujú rôzne prúdy vzduchu.
Vedci poznamenávajú, že zvuk „P“ vytvára pred rozprávajúcim obláčik vzduchu. Celá konverzácia vytvára „vlak obláčikov“. Každý obláčik produkuje vír vzduchu pred ústami a neustála súhra medzi týmito vírmi počas rozhovoru nakoniec vytvára prúdenie vzduchu v tvare kužeľa z úst rozprávajúceho. Tento prúd vzduchu dokáže vystreliť kvapky a drobné čiastočky preč od rozprávajúceho.
Rozprávanie je rizikovejšie, ako si myslíte
Aj jedna krátka fráza dokáže v priebehu niekoľkých sekúnd rozprášiť čiastočky ďalej ako na vzdialenosť 2 metrov. Závisí však aj na dĺžke rozhovoru. Čím dlhšie človek rozpráva, tým ďalej rozširuje svoje častice.
„Avšak rozsiahlejšie diskusie a stretnutia v obmedzených priestoroch znamenajú, že miestne prostredie bude potenciálne obsahovať vydychovaný vzduch na podstatne väčšiu vzdialenosť,“ píše sa v štúdii.
Vedci tvrdia, že dvojmetrový odstup nedokáže pôsobiť ako nepreniknuteľná pevnosť proti koronavírusu. V interiéri dokážu vírusové kvapôčky prekonať túto vzdialenosť a zájsť ešte ďalej.
Európou sa šíri nebezpečný vírus, liek neexistuje
WHO vyzýva na očkovanie, vírus potvrdili už v troch európskych krajinách.
Vysádzanie stromov v Arktíde môže škodiť: Vedci dospeli k šokujúcim zisteniam o globálnom otepľovaní
Vedci prekvapili novými zisteniami o účinku vysádzania stromov v Arktíde.
Vedci prekvapili: Toto sa deje ženám, keď každý deň jedia vajcia
Odborníci dospeli k zaujímavým výsledkom.
Táto zložka vo víne môže pomáhať pri prevencii rakoviny hrubého čreva
Látka nájdená vo víne by mohla pomôcť predchádzať fatálnym ochoreniam.
Toto je maximálny vek, ktorého sa môžete dožiť
Na základe výskumu sa zistilo, akého maximálneho veku sa človek môže skutočne dožiť.