Ďalší koronavírus, ktorý infikuje ošípané, môže byť pre človeka ešte nebezpečnejší
Vedci varujú, že koronavírus syndrómu akútnej hnačky ošípaných (SADS-CoV) by mohol ochromiť pre ľudí rovnako problematický ako COVID-19.
Kým vedci pokračujú vo vývoji vakcíny na COVID-19, nové obavy vyvoláva aj ďalší kmeň koronavírusu. Vedci z University of North Carolina (UNC) tvrdia, že choroba, ktorá v súčasnosti infikuje ošípané, sa môže preniesť aj na ľudí. Varujú, že prepuknutie tohto koronavírusu by nielenže ohrozilo ľudí, ale zničilo by chov ošípaných.
Podľa štúdie publikovanej vo vedeckom žurnále Proceedings of the National Academy of Sciences koronavírus syndrómu akútnej hnačky ošípaných (SADS-CoV) pochádza z netopierov, pričom sa následne preniesol na ošípané. Vedci tvrdia, že SADS-CoV spôsobuje silné hnačky a zvracanie a je obzvlášť smrtiaci pre mladé prasiatka.
Na rozdiel od COVID-19 je tento prasací koronavírus vedcom známy od roku 2016. Ďalším rozdielom medzi kmeňmi je, že SADS-CoV je alfakoronavírus, ktorý spôsobuje hlavne gastrointestinálnu chorobu. SARS-CoV-2, ktorý spôsobuje COVID-19, je betakoronavírus, ktorý primárne spôsobuje ochorenie dýchacích ciest u ľudí.
Infekčnejší ako COVID-19?
Tím UNC v laboratórnych testoch potvrdil, že koronavírus ošípaných sa môže efektívne replikovať v ľudských pečeňových a črevných bunkách. Môže sa tiež šíriť dýchacími cestami, ako SARS-CoV-2.
„Zatiaľ čo sa veľa výskumníkov zameriava na objavujúci sa potenciál betakoronavírusov, ako sú SARS a MERS, v skutočnosti môžu alfakoronavírusy preukázať rovnako významné - ak nie väčšie - obavy o ľudské zdravie vzhľadom na ich potenciál rýchlo skákať medzi druhmi,“ uviedol epidemiológ Ralph Baric v stanovisku.
Aj keď štúdia uvádza, že boli zaznamenané žiadne infekcie ľudí, pandémia COVID-19 je jasným varovaním, že vírusy môžu ľahko prechádzať z jedného druhu na druhý. Vedci z UNC tiež uvádzajú, že SADS-CoV môže byť pre ľudí rovnako problematický ako COVID-19.
Experimenty na širokej škále buniek cicavcov ukazujú, že koronavírus ošípaných rastie rýchlejšie v ľudských črevných bunkách ako SARS-CoV-2. Zatiaľ čo kolektívna imunita zvyčajne zastaví prenos zvieracích vírusov na ľudí, ľudia ešte nemajú imunitu voči SADS-CoV.
„SADS-CoV je odvodený z netopierích koronavírusov nazývaných HKU2, čo je heterogénna skupina vírusov s celosvetovou distribúciou,“ vysvetľuje výskumníčka Caitlin Edwardsová. "Nie je možné predvídať, či by tento vírus alebo príbuzný kmeň HKU2 mohol vzniknúť a infikovať ľudskú populáciu. Široká škála hostiteľov SADS-CoV spolu so schopnosťou replikácie v primárnych ľudských pľúcnych a enterických bunkách však ukazuje potenciálne riziko v populáciách ľudí a zvierat.“
Môžu sa ľudia brániť proti prasaciemu koronavírusu?
Jedným zo sľubných zistení zo štúdie je, že liek, ktorý sa v súčasnosti používa na boj s COVID-19, môže tiež bojovať proti prasaciemu koronavírusu. Autori štúdie tvrdia, že remdezivir má silný účinok na SADS-CoV a mohol by tak pomôcť pri potenciálnom prenose vírusu na človeka. Edwardsová dodáva:
"Odporúčame, aby boli pracovníci s ošípanými aj populácia ošípaných nepretržite monitorovaní z hľadiska indikácií infekcií SADS-CoV, aby sa zabránilo prepuknutiu chorôb a veľkým hospodárskym stratám."
Vedci varujú, že je potrebných viac testov a na prevenciu vzniku ohnísk bude nevyhnutná osvedčená liečba. Ako dodal Baric: "V súčasnosti hľadáme partnerov na preskúmanie potenciálu kandidátov na vakcíny proti SADS-CoV na ochranu ošípaných.“
Európou sa šíri nebezpečný vírus, liek neexistuje
WHO vyzýva na očkovanie, vírus potvrdili už v troch európskych krajinách.
Vysádzanie stromov v Arktíde môže škodiť: Vedci dospeli k šokujúcim zisteniam o globálnom otepľovaní
Vedci prekvapili novými zisteniami o účinku vysádzania stromov v Arktíde.
Vedci prekvapili: Toto sa deje ženám, keď každý deň jedia vajcia
Odborníci dospeli k zaujímavým výsledkom.
Táto zložka vo víne môže pomáhať pri prevencii rakoviny hrubého čreva
Látka nájdená vo víne by mohla pomôcť predchádzať fatálnym ochoreniam.
Toto je maximálny vek, ktorého sa môžete dožiť
Na základe výskumu sa zistilo, akého maximálneho veku sa človek môže skutočne dožiť.