Poradí sa nám celkom eliminovať COVID-19? Slová odborníkov neposkytujú útechu

Väčšina odborníkov sa zhoduje na tom, že prísne opatrenia, vrátane trasovania kontaktov, testovania, izolácie nakazených, nosenia rúška a dodržiavania sociálneho odstupu, sú potrebné na spomalenie šírenia vírusu SARS-CoV-2, ktorý spôsobuje ochorenie COVID-19. Čiastočne sa to už podarilo Južnej Kórei, Taiwanu, Číne a Novému Zélandu.

Z úst niektorých rebelov dokonca vyšlo prianie vytvoriť takzvaný „nulový prístup ku COVIDu-19“, ktorý by mal vírus na danom území celkom eliminovať, a nie len obmedziť jeho šírenie. Takýto prístup si osvojil aj Nový Zéland, ktorý bol bez infekcie celých 100 dní. Potom sa doň vírus dostal prostredníctvom medzinárodného cestovania.

Dosiahnuť sploštenie krivky nárastu nakazených sa dá aj pomocou takýchto prísnych opatrení, no s nulovým výskytom je to trochu komplikovanejšie. Ako môžeme vidieť aj na prípade Nového Zélandu, výrazné obmedzenie šírenia vírusu sa ľahšie dosahuje v ostrovných štátoch, no aj tie potom musia zabezpečiť, aby sa vírus na ich územie znova nedostal – to znamená obmedziť cestovanie do zahraničia a sprísniť kontroly na hraniciach.

Keďže krajiny vo všeobecnosti neuvažujú nad dlhodobým zatváraním hraníc, a eliminácia vírusu prostredníctvom komunitných opatrení nie je možná, v súčasnosti neexistuje žiadna možnosť, ako SARS-CoV-2 celkom vyhubiť. Pri využití viacerých prístupov by sme nad tým v budúcnosti ale mohli uvažovať.

Najlepšia stratégia je imunita

Kolektívna imunita je síce ideálny spôsob na zastavenie šírenia vírusu, ale akú cenu by sme zaň museli zaplatiť? Foto: next143/Shutterstock.com

Za najefektívnejší spôsob odstránenia COVIDu-19 môžeme označiť prirodzený obranný mechanizmus ľudského tela – imunitu.

Zotavenie z vírusovej infekcie zvyčajne sprevádza vznik imunity. Zatiaľ presne nevieme, či nákaza vírusom SARS-CoV-2 dokáže ľudí ochrániť pred opätovným infikovaním, no existuje niekoľko prípadov, keď došlo k viacnásobnému nakazeniu pacienta aj po vyliečení.

U väčšiny infikovaných sa vytvoria protilátky. V prípade bezpríznakových pacientov nedochádza k ich vytvoreniu, no stále je možné pozorovať aktivovanie imunitných T-buniek, ktoré poskytujú alternatívnu ochranu pred ochorením. Krátkodobá imunita je teda zárukou pre väčšinu vyliečených pacientov.

Jedným z najväčších zástancov teórie kolektívnej imunity pri COVIDe-19 bol britský premiér Boris Johnson; Foto: TASR/AP/Matt Dunham

V súvislosti s týmto zistením ste už určite zachytili šírenie správ o takzvanej kolektívnej imunite. Niektorí vedci zastávajú myšlienku, že vírusom by sme mali zámerne nakaziť celú populáciu – s výnimkou chorých a starších – ktorá by si potom vytvorila protilátky, a vírus by sa tak nemal ako prenášať.

Za predpokladu, že by išlo o vysoko nákazlivé ochorenie, ako sú napríklad osýpky, by si imunitu muselo vybudovať 90-95 percent populácie. U SARS-COV-2 sa predpokladá, že by stačila imunita 60-70 percent populácie.

Percento ľudí, ktorí prekonali COVID-19, sa z celosvetového hľadiska zatiaľ ani zďaleka nepribližuje k týmto odhadom. Štúdie zaoberajúce sa testovaním protilátok odhadujú, že v írskom Dubline ide o 3 percentá, v New York City o 23 percent, čo sa však podpísalo aj na obrovskom počte úmrtí. Švédsko, ktoré si osvojilo liberálnejšiu politiku v boji proti COVIDu-19, zaznamenalo až o 10-krát viac úmrtí v porovnaní so susedným Fínskom či Nórskom.

Na miestach, kde sa množstvo ľudí nakazilo už počas prvej vlny, sa dajú očakávať miernejšie dopady druhej vlny. Ak ani tam však nedošlo k prekonaniu hranice potrebnej na dosiahnutie kolektívnej imunity. Nemožno preto čakať, že budú lepšie chránené ako ktorákoľvek iná krajina.

Kolektívna imunita je teda najlepšia stratégia na potlačenie šírenia vírusu, no ani zďaleka ju nemožno považovať za etickú alebo rýchlu.

Vírus rýchlo neodstránia ani vakcíny

Foto: LookerStudio/Shutterstock.com

Čo také dosiahnutie kolektívnej imunity pomocou vakcíny? Tento plán sa už v minulosti podarilo naplniť pri záškrte, tetane, osýpkach, mumpse a kiahňach.

V súčasnosti prebieha testovanie viac ako dvesto druhov vakcín proti SARS-COV-2, no k získaniu takej, ktorá by dokázala naraz zabrániť vzniku ochorenia aj šíreniu vírusu medzi ľuďmi, ktorí ešte neboli nakazení, nás čaká ešte dlhá cesta.

Okrem toho, že efektívna vakcína musí byť aspoň na 50 percent účinná, musí tiež spĺňať niekoľko predpokladov. V prvom rade má byť bezpečná pre ľudí všetkých vekových kategórií, a tiež musí byť produkovaná v dostatočnom množstve, aby ju za ideálneho stavu bolo možné distribuovať siedmym miliardám ľudí.

Doručenie vakcíny do všetkých častí sveta podľa najoptimistickejších predpovedí potrvá niekoľko rokov. Spoločnosť AstraZeneca, ktorá ako jedna z mála začala vyvíjať vakcínu v už v počiatočnom štádiu pandémie, sľúbila do konca roku 2021 vyrobiť dve miliardy dávok.

Britská a švédska farmaceutická spoločnosť AstraZeneca je jednou z najsľubnejších pri vývoji vakcíny proti vírusu SARS-CoV-2; Foto: TASR/AP/Alastair Grant

Čo sa stane s vírusom, keď budeme mať k dispozícii vakcínu? Podľa všetkého jej účinok nebude možné pozorovať v horizonte niekoľkých dní, týždňov, či dokonca ani mesiacov. Posledný prirodzený výskyt kiahní sme mohli pozorovať v roku 1977, teda celých desať rokov po tom, ako sa Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) zamerala na vyhubenie ochorenia, a takmer 200 rokov po tom, ako bola vyvinutá vakcína proti kiahňam. Obrnu sa zas podarilo zlikvidovať po viac ako 30 rokoch od vzniku vakcíny (dodnes sa prirodzene vyskytuje v Pakistane a Afganistane).

Efektívna vakcína teda poskytuje najväčšiu nádej na dosiahnutie nulového nárastu nových prípadov COVIDu-19, ale aj v tomto prípade treba ostať nohami pevne na zemi. Eliminácia vírusu na celej zemi nie je nereálna, ale v najlepšom prípade nám potrvá niekoľko rokov.