Masakry uskutočňuje režim i povstalci, Obama s útokom počká

Komisia vyšetrujúca zneužívanie ľudských práv v Sýrii pritom označila krajinu za bojisko, kde "k masakrám dochádza beztrestne". Dodala tiež, že vyšetruje ďalších deväť podozrivých prípadov masového zabíjania.

Posledná správa pokrýva obdobie od 15. mája do 15. júla a je 11. za posledné dva roky. Údajný chemický útok na povstaleckú oblasť z 21. augusta tam tak ešte zahrnutý nie je.

Komisia, ktorú vytvorila 47-členná Rada pre ľudské práva v Ženeve, uviedla, že počas vyše dvojročného konfliktu uskutočnili vojnové zverstvá obe strany. Vládne sily podľa jej údajov útočili na civilistov, bombardovali nemocnice, páchali vraždy, mučili, znásilňovali a unášali. Protivládne skupiny rovnako páchali vojnové zločiny vrátane vrážd, mučenia a bratia rukojemníkov.
Obama žiada o odklad hlasovania

Prezident Spojených štátov Barack Obama v utorok požiadal Kongres, aby odložil hlasovanie o vojenskom zásahu v Sýrii, keďže chce dať podľa vlastných slov šancu plánu zneškodnenia sýrskeho chemického arzenálu z dielne Ruska.

Rozhodnutie oznámil v rámci televízneho prejavu prenášaného naživo z Bieleho domu. Podľa Obamu sa Washington prikláňa k "diplomatickej ceste", zatiaľ však považuje za predčasné hovoriť o tom, či bude ruská iniciatíva úspešná.

Prezident zároveň potvrdil, že napriek odkladu trvá na odvete za chemický útok pri Damasku z 21. augusta, ktorý Washington pripisuje režimu sýrskeho prezidenta Baššára al-Asada.

"Zatiaľ sa nedá povedať, či táto ponuka uspeje," konštatoval Obama s tým, že prípadná dohoda so Sýriou musí zaručiť dodržanie záväzkov zo strany tamojšieho režimu. "Ale táto iniciatíva má potenciál odstrániť hrozbu chemických zbraní bez použitia sily, a to najmä preto, že Rusko je jedným z al-Asadových najsilnejších spojencov," dodal šéf Bieleho domu.

Augustový útok v Sýrii, ktorý si podľa Washingtonu vyžiadal vyše 1400 mŕtvych, pritom označil "nielen za porušenie medzinárodného práva, ale aj ohrozenie bezpečnosti" Američanov. Vyjadril tiež presvedčenie, že ak USA nebudú konať, chemické zbrane budú použité opäť.
Európa žiada silnú odpoveď

Povstalci oznámili odsun z historického mesta pri Damasku

Sýrske protivládne sily oznámili, že odídu z historického mesta Malúlá v horách pri Damasku, ktorého sa zmocnili minulú sobotu a vyvolali tak obavy z poškodenia tamojších kresťanských pamiatok. Podľa utorňajšieho vyhlásenia v mene povstaleckej Slobodnej sýrskej armády by malo byť približne päťtisícové mesto ušetrené bojov, hoci je pre povstalcov strategicky dôležité. Nemenovaný hovorca skupiny vystupujúcej ako Front pre oslobodenie Kalamunu (oblasť v okolí Damasku) však upozornil, že odsun je možný len vtedy, ak nebude mať za následok obsadenie Malúly provládnymi vojakmi a militantmi. Zdroj z prostredia sýrskych bezpečnostných síl v stredu pre agentúru AFP uviedol, že boje o mesto stále pokračujú.

Exilová Sýrska organizácia pre monitorovanie ľudských práv cez víkend informovala, že medzi povstalcami v Malúle sú aj bojovníci extrémistickej skupiny an-Nusra spriaznenej s al-Kájdou. Podľa obyvateľov, ktorí z mesta utiekli, džihádisti nadávajú kresťanom do "križiakov" a prinajmenšom jedného z nich donútili prestúpiť na islam pod hrozbou zastrelenia. Opoziční aktivisti medzitým zverejnili videozábery poškodenej fasády jedného z kláštorov, ktorý podľa neidentifikovaného autora ostreľovali provládne sily. Civilisti začali z Malúly minulý týždeň utekať v obavách pred stupňovaním bojov.

Malebné mesto obklopené skalnými útesmi je v Sýrii považované za významný symbol kresťanstva. Je pritom domovom jednej z posledných komunít používajúcich aramejčinu, čo je starobylý jazyk, ktorým hovoril i Ježiš Kristus.Európska únia vyzýva na potrebu "silnej odpovede" v reakcii na použitie chemických zbraní v Sýrii a tamojší režim žiada o "demonštráciu svojej pripravenosti zničiť takýto arzenál".

Predseda Európskej komisie, výkonného orgánu 28-člennej únie, sa tak vyjadril počas svojho každoročného prejavu o stave bloku. Barroso v stredu pred plénom Európskeho parlamentu vo francúzskom Štrasburgu označil augustový chemický útok za "odporný čin, ktorý si zaslúži jasné odsúdenie a silnú odpoveď".

Portugalský expremiér zároveň pripomenul, že Brusel bol najväčším finančným podporovateľom Sýrie od vypuknutia konfliktu spred dva a pol roka. Podľa Barrosa EÚ poslala do Sýrie 1,5 miliardy eur, pričom 850 miliónov išlo priamo z jej rozpočtu.

"Medzinárodné spoločenstvo na čele s OSN má kolektívnu zodpovednosť trestať takéto činy a ukončiť konflikt. Návrh vyradiť sýrske zbrane z používania je však potenciálne pozitívnym vývojom. Sýrsky režim teraz musí demonštrovať svoju vôľu zrealizovať tento návrh, a to bez váhania," povedal europoslancom šéf EK.
Rusko predložilo plán USA

Rusko predložilo Spojeným štátom svoj plán na medzinárodnú kontrolu sýrskych chemických zbraní. O odovzdaní dokumentu informovali ruské agentúry odvolávajúc sa na vládne zdroje. Podrobnosti o pláne však zatiaľ Moskva nezverejnila.

O pláne majú vo štvrtok v Ženeve bilaterálne rokovať ministri zahraničia USA a Ruska John Kerry a Sergej Lavrov. Toto stretnutie by údajne mohlo trvať aj niekoľko dní. Ruský plán je reakciou na hrozbu vojenskej intervencie presadzovanej USA za chemický útok z 21. augusta, pri ktorom zomrelo až 1400 ľudí.

Odporúčame aj:

Sýria ustupuje, Rusku a iným krajinám ukáže chemické zbrane

Chemické zbrane v Sýrii pochádzajú aj z Československa

Vojna v Sýrii môže byť dlhšia ako deň - dva, tvrdí odborník

Sýrsky prezident varuje, že sa Američanom za útok pomstí

Sýria je pripravená aj na tretiu svetovú vojnu

Američania majú dôkazy, že v Sýrii bol použitý sarín

Útok USA na Sýriu by sa podobal bombardovaniu Juhoslávie

CNN zverejnila kruté zábery po chemickom útoku v Sýrii