Prečo COVID-19 spôsobuje krvné zrazeniny: Vedci objavili možný dôvod

Jedným z mnohých nebezpečenstiev nového koronavírusu je jeho záhadná schopnosť podporovať tvorbu krvných zrazenín v tele.

Nová štúdia odhalila, že ochorenie COVID-19 stimuluje produkciu špeciálnych protilátok, o ktorých je známe, že spúšťajú tvorbu krvných zrazenín. Tieto takzvané „autoimunitné protilátky“ alebo „autoprotilátky“ napádajú vlastné tkanivá človeka.

Špecifické typy autoprotilátok nazývané „antifosfolipidové autoprotilátky“ napádajú bunky takým spôsobom, že podporujú tvorbu krvných zrazenín.

V štúdii publikovanej 2. novembra v časopise Science Translational Medicine vedci našli tieto autoprotilátky asi u polovice pacientov hospitalizovaných s COVID-19.

Pred pandémiou COVID-19 sa tieto autoprotilátky zvyčajne pozorovali u ľudí, ktorí majú autoimunitnú poruchu známu ako antifosfolipidový syndróm (APS). Tento syndróm postihuje približne 1 z 2 000 ľudí a vyvoláva nebezpečné krvné zrazeniny v tepnách a žilách pacientov.

„Teraz sa dozvedáme, že autoprotilátky môžu byť vinníkom“ komplikácií COVID-19, uviedol vo vyhlásení spoluautor štúdie Yogen Kanthi. Môžu podľa neho hrať úlohu v začarovanom kruhu zrážania krvi a zápalov, ktoré spôsobujú vážne komplikácie COVID-19.

Protilátky spôsobujúce zrazeniny

V novej štúdii vedci analyzovali vzorky krvi od 172 pacientov hospitalizovaných s COVID-19. Celkovo malo 52% týchto pacientov v krvi antifosfolipidové autoprotilátky.

Keď vedci tieto autoprotilátky dali myšiam používaným na výskum krvných zrazenín v laboratóriu, pozorovali výraznú tvorbu krvných zrazenín. Podľa Kanthiho to bolo najhoršie zvýšenie zrážania, aké kedy videli.

Nie je jasné, prečo pri COVID-19 aj APS telo produkuje tieto protilátky spôsobujúce zrazeniny. Pri APS si vedci myslia, že choroba je spôsobená kombináciou genetických faktorov a vystaveniu z prostredia, vrátane expozície určitým vírusom.

Vedci tiež našli súvislosť medzi hladinami autoprotilátok a hladinami iných látok v krvi, ktoré sa nazývajú neutrofilné extracelulárne pasce (NETs). Ide o štruktúry podobné pavučinám, uvoľňované bielymi krvinkami (známe ako neutrofily), ktoré môžu zachytávať vírusy a iné patogény. Autori predpokladajú, že autoprotilátky a NETs môžu spoločne podporovať tvorbu krvných zrazenín.

Pacientom by mohla pomôcť plazmaferéza

Je však potrebný ďalší výskum, aby sme lepšie pochopili úlohu týchto autoprotilátok pri COVID-19 a čo spúšťa ich produkciu.

Pri závažných prípadoch COVID-19 sa bežne podávajú lieky proti zrážaniu krvi, aby sa znížilo riziko život ohrozujúcich krvných zrazenín. Je však možné, že inhibícia alebo odstránenie autoprotilátok môže tiež zlepšiť stav pacientov, uviedli autori štúdie.

Ak je to tak, pacientom by mohla prospieť liečba nazývaná plazmaferéza, ktorá sa niekedy používa v závažných prípadoch autoimunitných ochorení a zahŕňa odstránenie, filtrovanie a vrátenie plazmy, tekutej časti krvi, ktorá obsahuje škodlivé protilátky.

Štúdia tiež vyvoláva otázky týkajúce sa použitia krvnej plazmy od zotavených pacientov s COVID-19 na liečbu tohto ochorenia, pretože táto plazma môže okrem užitočných protilátok proti COVID-19 obsahovať aj tieto škodlivé autoprotilátky.

Na preskúmanie tohto problému sú potrebné ďalšie štúdie a autori v súčasnosti uskutočňujú výskum s cieľom zistiť, ako dlho pretrvávajú autoprotilátky po tom, čo sa ľudia zotavia z COVID-19.