Vláda schválila stratégiu financovania budúcich eurofondov

Materiál, ktorý predložil minister financií Peter Kažimír, upravuje jednotnú stratégiu financovania pre stanovenie účasti jednotlivých zdrojov na financovaní projektov prijímateľov v nasledujúcich siedmich rokoch využívania peňazí Európskej únie (EÚ).

V novom programovom období eurofondov v rokoch 2014 až 2020 bude z finančných zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), Európskeho sociálneho fondu (ESF) a Kohézneho fondu možné čerpať 85 % celkových oprávnených nákladov na realizáciu projektov. Platí to pre menej rozvinuté regióny, kde HDP na obyvateľa je nižší ako 75 % priemeru EÚ 27, čo sa na Slovensku vzťahuje na západ, stred a východ krajiny.
Štát poskytne najviac 10 % nákladov

V prípade Bratislavského samosprávneho kraja (BSK), ktorý patrí medzi viac rozvinuté regióny s HDP na obyvateľa nad 90 % priemeru EÚ, bude z uvedených troch eurofondov možné čerpať 50 % z celkových oprávnených nákladov projektov. V EÚ sú aj prechodné regióny, kde HDP na obyvateľa je medzi 75 % a 90 % priemeru únie.

Podiel štátneho rozpočtu na spolufinancovaní projektov dosiahne maximálne 15 % (pre BSK 50 %) v prípade, ak prijímateľmi pomoci budú ústredné orgány štátnej správy, ich rozpočtové a príspevkové organizácie. Do tejto skupiny patria aj spoločnosti v úplnom vlastníctve štátu - Železnice Slovenskej republiky, Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. Národná diaľničná spoločnosť, a.s. Slovenská pošta, a.s. a Sociálna poisťovňa.

Štát poskytne na projekty najviac 10 % (pre BSK 45 %) nákladov, ak budú prijímateľmi ostatné subjekty verejnej správy, napríklad vysoké školy, združenia právnických osôb a zdravotné poisťovne, ako aj samosprávne kraje, obce a mestá, resp. ich rozpočtové a príspevkové organizácie a mimovládne neziskové organizácie. Podiel štátu v prípade prijímateľov v súkromnom sektore mimo schém štátnej pomoci bude 5 % (pre BSK 40 %). Zvyšných 5 %, resp. 10 % nákladov uhradia prijímatelia z vlastných zdrojov.
Výška finančnej pomoci z EFNRH bude rovnaká

Pokiaľ budú prijímateľom subjekty vykonávajúce hospodársku činnosť, teda podniky, podľa Zmluvy o fungovaní EÚ podiel prijímateľa sa určí v súlade s aplikovanou výškou intenzity pomoci v príslušnej schéme štátnej pomoci. Maximálna intenzita štátnej pomoci nesmie presiahnuť maximálnu výšku finančnej pomoci EÚ, čiže pre menej rozvinuté regióny 85 % a pre viac rozvinuté regióny 50 %.

Počas realizácie projektu sa bude uplatňovať jeden pomer financovania na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Úrad vlády SR v spolupráci s ministerstvom financií vypracuje mechanizmus mier spolufinancovania zo zdrojov štátu a vlastných zdrojov prijímateľa.

Výška finančnej pomoci z EFNRH v budúcom období eurofondov bude na rozdiel od súčasného končiaceho sa obdobia rovnaká pre celé územie SR. V prípade prijímateľov spomedzi organizácií štátnej správy dosiahne podiel spomínaného fondu maximálne 75 % a štátneho rozpočtu maximálne 25 %. Pri prijímateľoch pomoci zo súkromného sektora podiel fondu bude 37,5 %, štátu 12,5 % a prijímateľa 50 %.

Minister financií má do konca októbra materiál rozšíriť o Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka s novým názvom Stratégia financovania európskych štrukturálnych a investičných fondov pre programové obdobie 2014 - 2020. Prípadné zmeny a doplnenia v prijatom dokumente môže schvaľovať po odsúhlasení podpredsedom vlády pre investície Ľubomírom Vážnym.