Takmer v každej domácnosti sa nachádza látka, ktorá vyvoláva cukrovku

Cukrovka patrí k najčastejším chronickým ochoreniam, ktoré trápi milióny ľudí v 21. storočí. Za najčastejšiu príčinu vzniku cukrovky sa označuje genetická predispozícia, no neraz hrá rolu aj životný štýl a prostredie.

K vzniku cukrovky môže tiež prispievať kontakt s vedľajšími produktmi výroby plastov, znečistenie vzduchu, pasívne fajčenie, organické znečisťovače a niektoré farmaceutiká.

Štúdia Kalifornskej univerzity naznačuje, že k vzniku cukrovky môžu prispievať aj polybrómované difenylétery, ktoré sa nachádzajú vo väčšine domácností.

Polybrómované difenylétery sa používajú ako základná látka pri výrobe viacerých domácich produktov, ako sú textílie, čalúnenie, elektronika a nábytok. Slúžia pritom ako spomaľovače horenia pri vzniku požiaru.

V mnohých krajinách sú tieto látky zakázané, no niekde sa doteraz používajú ako lacná pomôcka na ochranu pred požiarmi. V uplynulých desaťročiach boli tieto látky označené za znečisťovače životného prostredia. Pripisuje sa im podiel na poškodení ľudskej krvi, mlieka, tuku a problémoch s plodnosťou.

Vedci na dokázanie účinkov polybrómovaných difenyléterov využili pokusné myši. Vystvavili ich podobnej dávke, akej sú vystavované ženy v čase tehotenstva a dojčenia. Na ženy sa zamerali z toho dôvodu, že ich potomkovia zvyknú mať zvýšenú intoleranciu glukózy, a vyššie riziko úmrtia.

Zistilo sa, že u každého potomka matky vystavenej pôsobeniu polybrómovaných difenyléterov sa rozvinuli všetky predpoklady vzniku cukrovky, ako sú vysoká úroveň glukózy, glukózová intolerancia, nízka úroveň inzulínu v krvi a necitlivosť na inzulín. Novorodenci tiež mali vysoký podiel endokanabinoidov v pečeni, ktoré sa spájajú so vznikom obezity, porúch metabolizmu a zvýšeného apetítu.

U matiek tiež došlo k vzniku glukózovej intolerancie, ktorá ale nebola taká značná, ako intolerancia ich detí.

„Naše zistenie naznačuje, že chemikálie, ktoré možno nájsť v životnom prostredí, ako sú polybrómované difenylétery, sa môžu prenášať z matky na dieťa, a vystavovanie sa im počas raných štádií vývoja môže byť škodlivé zdraviu,“ hovorí vo vyhlásení jedna z autoriek výskumu doktorka Margarita Curraz-Collazová.

Ak sa tomu vyhnúť?

Štúdia podotýka, že matky by sa nemali vyhýbať dojčeniu aj napriek potencionálnym vedľajším účinkom polybrómovaných difenyléterov. Namiesto toho by si mali častejšie umývať ruky v domácnosti a nemali by kupovať predmety s obsahom tejto látky.

Pomôže aj nákup elektronických spotrebičov bez obsahu polybrómovaných difenyléterov a pravidelné vysávanie a čistenie vzduchových filtrov a potrubí v domácnosti.