Pred 250 rokmi sa narodil geniálny skladateľ Ludwig van Beethoven

Azda sa nenájde nik, kto by nepoznal aspoň jedno zásadné dielo skladateľa Ludwiga van Beethovena, či prinajmenšom notoricky známy motív, ktorý zaznie v úvode jeho 5. symfónie – Osudovej. Rovnako známa a aj často hraná či citovaná je Óda na radosť v závere 9. symfónie.

Nemenej pohnutý bol aj Beethovenov životný príbeh. Už od svojich dvadsiatich ôsmich rokov začal strácať sluch a posledné dve desaťročia tvoril celkom hluchý. Bol starý mládenec a okolie ho vnímalo ako introvertného človeka s komplikovanou povahou. Od narodenia geniálneho skladateľa z obdobia neskorého klasicizmu Ludwiga van Beethovena uplynie v stredu 16. decembra 250 rokov.

Ludwig van Beethoven sa narodil v Bonne 16., podľa niektorých zdrojov 17. decembra 1770. Druhý dátum je však už dátumom Beethovenovho krstu. Jeho predkovia boli takisto hudobníkmi – starý otec, takisto nositeľ krstného mena Ludwig, bol muzikant a zároveň obchodník s vínom a podľa dobových svedectiev bol dobroprajný a pracovitý človek. Beethovenov otec, kapelník, spevák a huslista oproti tomu prepadol alkoholu a tak malý Ludwig vyrastal v dusnom rodinnom prostredí, čo v ňom vypestovalo uzavretosť a podozrievavosť. Otca sa bál a nachádzal citovú oporu vo svojej matke.

Práve otec však vo svojom synovi rozpoznal hudobné nadanie a bol jeho prvým učiteľom, hoci nesystematickým a drsným. Prvým skutočným učiteľom Ludwiga van Beethovena bol Christian Gottlob Neefe. Beethoven nemal ešte ani desať rokov, keď už koncertoval v zahraničí, od jedenástich rokov bol členom arcibiskupského orchestra a ako trinásťročný skomponoval tri sonáty. Na jar roku 1887 sa vybral do Viedne študovať u samotného Wolfganga Amadea Mozarta, ktorý mu predpovedal veľkú budúcnosť. V tom istom roku však na tuberkulózu zomrela jeho matka a vzápätí aj sestra, čo bola pre mladého hudobníka obrovská strata.

O tri roky neskôr vo Viedni študoval Beethoven znova, tento raz boli jeho učiteľmi skladatelia Joseph Haydn a Antonio Salieri. Zdokonaľoval sa v kontrapunkte, harmónii a kompozičnej výstavbe. Potom ako Bonn obsadila v roku 1792 francúzska armáda, opustil Beethoven rodné mesto a presídlil sa do Viedne. Len niekoľko týždňov po jeho odchode zomrel aj jeho otec.

Beethoven koncertoval v šľachtických palácoch, vyučoval hru na klavíri, dirigoval, komponoval a uvádzal svoje skladby. Jeho skladateľský ale aj interpretačný úspech bol mimoriadny. Poslucháči obdivovali jeho kompozície, aj klavírne umenie na koncertoch. Desať rokov po príchode do Viedne uznávali v Európe Beethovena ako skladateľa, klaviristu a symfonika rovnocenného s Haydnom a Mozartom.

Už od roku 1798 však začal strácať sluch, čo spolu s ďalšími zdravotnými problémami vyvolalo u skladateľa vážnu krízu (podľa niektorých zdrojov mohlo jeho ťažkosti spôsobiť olovo v pohároch, z ktorých pil víno, ale tiež ochorenie vnútorného ucha – otoskleróza).

Práve v tom čase Beethoven vytvoril prvé dve symfónie. V roku 1804 dokončil 3. symfóniu Es dur Eroica. Pri jej tvorbe ho inšpiroval Napoleon Bonaparte, podľa ktorého dielo dokonca pôvodne nazval – no keď sa Napoleon vyhlásil za cisára, rozhorčený Beethoven jeho meno vyškrtol. Skladba potom niesla názov: „Heroická symfónia, zložená na oslavu pamiatky veľkého človeka“. V tomto čase vznikla tiež jediná Beethovenova opera Fidélio.

Skladateľ zložil tesne za sebou ďalšie tri symfónie, z ktorých práve 5. symfónia c mol Osudová patrí ku klenotom nielen vážnej hudby, ale celého ľudského kultúrneho dedičstva. Radí sa medzi päť svetovo najčastejšie uvádzaných symfónií a hlavná téma prvej vety medzi najznámejšie motívy klasickej hudby.

V roku 1812 Beethoven už musel používať načúvacie prístroje, no ako uviedol jeho žiak skladateľ Carl Czerny, nikdy neohluchol celkom. V roku 1814 však už bol nútený prestať vystupovať ako klavirista. Po nepriaznivom období sa skladateľovo zdravie opäť zlepšilo. V rokoch 1817-1823 sa mu podarilo vytvoriť svoju Deviatu symfóniu d mol. Jej viedenské uvedenie spolu s omšou Missa Solemnis 7. mája 1824 pre skladateľa znamenalo veľký triumf. Vo finále symfónie znie známa Óda na radosť, ktorú nemecký básnik Friedrich Schiller napísal v roku 1785 a ktorá je dnes hymnou Európskej únie.

Ludwig van Beethoven zomrel vo Viedni 26. marca 1827. Je pravdepodobné, že slávny skladateľ pobudol pár krát aj na území Slovenska v prekrásnom prostredí kaštieľa v Dolnej Krupej. Podľa ústnej tradície grófskej rodiny Brunsvikovcov, vtedajších majiteľov kaštieľa, práve v ňom slávny skladateľ okolo roku 1800 skomponoval svoje najznámejšie a krásne klavírne dielo – Sonátu mesačného svitu, inšpirovaný láskou k jednej z Brunsvikových neterí.