Títo ľudia sú najviac ohrození nedostatkom vitamínu A

Dve nové štúdie naznačujú, že niektorí jedinci trpia nedostatkom vitamínu A, pretože ho nedokážu dostatočne produkovať z beta karoténu v strave. Na to, aby si udržali dobré kardiovaskulárne zdravie, musia jesť viac potravín obsahujúcich vitamín A.

Beta karotén je pigment vo všetkých druhoch ovocia a zeleniny a obzvlášť bohatým zdrojom je mrkva a sladké zemiaky. Rôzne štúdie naznačujú, že ľudia s vysokými hladinami beta karoténu v krvi majú nižšie koncentrácie “zlého” cholesterolu v sére.

Tento cholesterol často spôsobuje aterosklerózu - zúženie tepien dodávajúcich krv do srdca. Vďaka tomu majú ľudia s beta karoténom nižšie riziko ischemickej choroby srdca, ktorá je najbežnejšou príčinou smrti na celom svete.

Molekulárne mechanizmy, ktoré spájajú beta karotén s nižšími hladinami cholesterolu v krvi, však doteraz neboli dostatočne preskúmané. Dve nové štúdie však zistili, že telo potrebuje aktívnu verziu určitého enzýmu, aby využilo všetky výhody beta karoténu pre kardiovaskulárne zdravie.

Tento enzým premieňa beta karotén na vitamín A, ktorý znižuje množstvo cholesterolu s nízkou hustotou lipoproteínov (LDL) produkovaného v pečeni. Podľa Jaumeho Amenguala z University of Illinois v Urbana-Champaign, ktorý sa podieľal na oboch štúdiách, však až 50% ľudí produkuje menej aktívnu formu enzýmu.

Vďaka menej aktívnej forme tohto enzýmu telo nedokáže produkovať dostatočné množstvo vitamínu A z beta karoténu v ovocí a zelenine. Ak chcete mať všetky výhody pre kardiovaskulárne zdravie, podľa Amenguala potrebujete získať viac vitamínu A priamo zo živočíšnych zdrojov, ako sú napríklad mliečne výrobky, mlieko, mastné ryby alebo syry.

Cholesterol u myší a ľudí

V prvej štúdii vedci začali meraním vplyvu enzýmu nazývaného beta karoténoxygenáza 1 (BCO1) na hladinu cholesterolu u myší. Ich zistenia boli publikované v časopise The Journal of Nutrition.

Tím porovnával účinky stravy bohatej na beta karotény u jednej skupiny bežných myší a inej skupiny myší bez génu na produkciu BCO1. Po 10 dňoch diéty mali myši bez enzýmu viac beta karoténu v krvi a vyššie hladiny cholesterolu ako normálne myši.

Ďalej vedci analyzovali vzorky DNA a krvi od 475 zdravých mladých dospelých vo veku 18–25 rokov. Účastníci taktiež vyplnili dotazníky týkajúce sa ich stravovania. Po zohľadnení množstva beta karoténu a vitamínu A v strave účastníkov výskumníci zistili, že osoby s konkrétnym variantom génu BCO1 mali výrazne nižšie hladiny cholesterolu.

Tento genetický variant produkuje aktívnejšiu formu enzýmu, ktorý premieňa viac beta karoténu na vitamín A. Autori odhadujú, že ľudia, ktorí majú jednu alebo viac kópií tohto variantu génu BCO1, by mohli mať 9% zníženie LDL cholesterolu v porovnaní s tými, ktorí ich nemajú. Podľa vedcov môže byť tento pokles klinicky zmysluplný, ak sa zachová až do dospelosti.

Vedci uznávajú, že jedným z obmedzení ich štúdie je, že sa spoliehali na presnosť odpovedí účastníkov v dotazníku o stravovaní.

Riziko aterosklerózy

Tím uskutočnil ďalšiu štúdiu s cieľom preskúmať, či môže mať enzým BCO1 priamy vplyv na riziko aterosklerózy. Tá bola publikovaná v časopise Journal of Lipid Research.

„V štúdii na ľuďoch sme videli, že cholesterol bol vyšší u ľudí, ktorí neprodukujú veľa vitamínu A,“ vysvetľuje Amengual a dodáva: „Ak chceme vedieť, či má toto pozorovanie dlhodobý efekt, museli by sme si počkať 70 rokov, kým by sme zistili, či sa u nich rozvinie [kardiovaskulárne ochorenie].“

Vedci namiesto toho kŕmili beta karoténom dva typy myší, ktoré boli geneticky náchylné na rozvoj aterosklerózy. Prvý typ mal funkčnú verziu génu na výrobu enzýmu BCO1 a druhý nie.

Celkovo mali myši s enzýmom, ktorý mení beta karotén na vitamín A, zníženú hladinu cholesterolu v plazme a vyvinula sa u nich menej závažná ateroskleróza ako u myší bez tohto enzýmu.

Vedci objavili tento účinok v pečeni zvierat. "Pozorovali sme, že u myší s vysokou hladinou vitamínu A sa spomalí vylučovanie lipidov [cholesterolu] do krvi," hovorí Amengual.