Spánok, strava alebo pohyb? Tento faktor najviac podporuje psychické zdravie

Určite už viete, že osem hodín spánku za noc sa pre bežného dospelého človeka javí ako optimálne. Nie je to náhoda – osem hodín spánku so sebou totiž prináša množstvo zdravotných benefitov, no pokiaľ ide o mentálne zdravie, uprednostniť by sme mali skôr kvalitu.

Prieskum Univerzity v Otagu (Nový Zéland), ktorý zisťoval dopad životného štýlu na psychické zdravie mladých dospelých, tvrdí, že na psychiku najvýraznejšie vplýva kvalita spánku. Tá je z tohto hľadiska dokonca dôležitejšia ako pohyb či zdravá strava.

Už v minulosti bolo potvrdené, že prerušovaný spánok prispieva k vzniku závažných mentálnych ochorení, ako je depresia a poruchy nálady. V súvislosti s depresiou sa ale neraz hovorí aj o vyváženej strave, ktorá dokáže pôsobiť ako prevencia. Aj cvičenie preukázateľne podporuje psychické a fyzické zdravie.

Rozdiel medzi touto a inými štúdiami je ale ten, že sa na zdravú životosprávu pozrela z komplexného hľadiska, a zisťovala, ktorý jej faktor je pri zlepšovaní psychického zdravia najpodstatnejší.

Štúdia analyzovala informácie o nálade a zdraví, strave, pohybe a spánkovom cykle viac ako 1.100 mladých ľudí vo veku 18 až 25 rokov. Vedci sa respondentov pýtali aj na to, či sa ráno pri vstávaní cítia sviežo, čo je jeden z hlavných ukazovateľov kvalitného spánku.

Možno sa pýtate, prečo sa vedci zamerali práve na mladých dospelých. Dôvod je celkom jednoznačný – ľudia v ich veku prechádzajú náročnejšími životnými zmenami, pri ktorých je ťažké venovať čas starostlivosti o psychické a fyzické zdravie. Práve mladí ľudia tvoria vzorku, ktorá je najnáchylnejšia na vznik psychických porúch.

V testovacej skupine, ktorú tvorili ľudia zo Spojených štátov a z Nového Zélandu, by ste našli rôznorodých reprezentantov: niektorí z nich boli vegáni, iní užívali antidepresíva kvôli potvrdenej mentálnej poruche, a menej ako tretina sa identifikovala ako muž.

Rozhoduje kvalita, nie kvantita

Najlepšie psychické zdravie u seba hlásili ľudia, ktorí každú noc venovali spánku približne 10 hodín. Menej ako 8 hodín alebo viac ako 12 hodín spánku sa naopak prejavilo zvýšeným výskytom príznakov depresie.

Lepší celkový stav si pochvaľovali aj ľudia, ktorí denne zjedia priemerné množstvo surového ovocia a zeleniny. Fyzická aktivita dominuje druhej priečke rebríčka spoľahlivých indikátorov psychického zdravia, zatiaľ čo kvalita spánku mu kraľuje.

„Je to prekvapivé, pretože odporúčania ohľadom spánku sa prevažne týkajú jeho doby, a nie kvality,“ komentuje zistenie vedúca autorka štúdie Shay-Ruby Wickhamová zo Zdravotníckej fakulty na Univerzite v Otagu.

„Z nášho výskumu vyplýva, že na zlepšenie mentálneho zdravia je najpotrebnejšie zamerať sa na kvalitu spánku,“ pokračuje Wickhamová, ktorá však dodáva, že by sa nemalo zabúdať ani na zdravú stravu a pohyb.

Pri hodnotení výsledkov treba brať ohľad na to, že výskum vznikol len na základe subjektívnych odpovedí respondentov v dotazníku. O jeho výsledkoch nerozhodlo pozorovanie ani analýza zdravotného stavu, pripomenuli vedci. K potvrdeniu konečných výsledkov sú preto potrebné ďalšie štúdie.