Antiživiny: Čo to je, v ktorých potravinách sa nachádzajú a sú vôbec bezpečné?

Možno sa snažíte žiť zdravšie, a tak pri stravovaní nesledujete len porcie a typ jedla, ale aj jeho zloženie – koľko bielkovín obsahuje daná potravina, koľko tukov, vitamínov – a tu zrazu natrafíte na pojem antiživiny.

Nič vám to nehovorí? V takom prípade nastal čas sa s nimi zoznámiť, pretože napriek nepekne znejúcemu názvu dokážu telu prospieť v mnohých ohľadoch. Pozrime sa na to, čo o antiživinách hovoria výživoví poradcovia a lekári.

Čo sú antiživiny?

Antiživiny sú látky, ktoré sa prirodzene vyskytujú v rastlinnej a živočíšnej potrave. Ich názov súvisí s tým, ako sa správajú v organizme po tom, ako ich skonzumujete.

Hlavnou funkciou antiživín je blokovať vstrebávanie iných živín črevami a krvným obehom, takže môžu prispieť k zníženiu množstva živín, ktoré telo zo stravy prijme. Najčastejšie takto zabraňujú vstrebávaniu vápnika, železa, draslíka, horčíka a zinku.

V rastlinách sa antiživiny vytvorili ako obranný mechanizmus pred napadnutím hmyzom, parazitmi, baktériami a plesňami. Niektoré antiživiny môžu napríklad prispieť k horkej chuti jedla, ktorá nechutí zvieratám. Tak sa semená zachovajú na ďalšie rozmnoženie.

Iné antiživiny zabraňujú stráveniu skonzumovaných semien. Semená sa tak po zjedení zvieraťom vylúčia spolu s nestrávenou stravou, a môžu z nich vyrásť nové rastliny. Obidve taktiky pomáhajú rastlinám rásť a prežiť.

Z potravín, ktoré jeme ako ľudia, sa s antiživinami najčastejšie stretávame v celozrnných produktoch a strukovinách.

Ako vplývajú na zdravie

Podľa viacerých štúdií sa bežný človek nemusí zaoberať antiživinami, pokiaľ ich neje nadmerne, až priam nerealisticky veľa. Ako sme už spomenuli, napriek nelichotivému názvu sú tieto látky prospešné pre celkové zdravie.

V minulosti sa o antiživinách v odborných kruhoch hovorilo ako o nechcenej látke, čo sa však časom zmenilo. Dnes ich vedci považujú za zdravú zložku potravy. Ich výhody závisia od konkrétneho druhu:

• Saponíny, najčastejšie prítomné v strukovinách, podporujú imunitu, znižujú riziko rakoviny, znižujú cholesterol, znižujú narastanie hladiny cukru v krvi po jedení, zabraňujú vzniku zubných kazov, redukujú riziko vzniku obličkových kameňov a bojujú proti tvorbe krvných zrazenín.
• Lektíny, ktoré možno nájsť v cereálnych obilninách a strukovinách, sa spájajú so zníženým rizikom srdcovo-cievnych ochorení, cukrovky, niektorých druhov rakoviny a obezitou či nadváhou.
• Taníny, často prítomné v čajoch, kávach a spracovanom mäse a syre, sú antioxidanty, ktoré spomaľujú rast baktérií, vírusov, húb a kvasiniek a znižujú hladiny cholesterolu a krvného tlaku.
• Fytáty, prítomné v pšenici, jačmeni, ryži a kukurici, podporujú funkciu imunitného systému, usmrcujú rakovinové bunky a zabraňujú ich rastu a šíreniu. Majú tiež antioxidačné vlastnosti a redukujú zápal.
• Glukozináty sa nachádzajú v kapustovej zelenine, ako je kapusta, kel či kaleráb, a spomaľujú rast rakovinových buniek.

Žiaľ, existujú aj antiživiny, ktoré pre ľudské telo nie sú veľmi prínosné. Pri oxalátoch je to skôr naopak – v tráviacom trakte sa naväzujú na vápnik, ktorý potom telo nedokáže vstrebať. U niektorých ľudí dokonca môžu zvýšiť riziko vzniku obličkových kameňov.

Oxaláty sa nachádzajú v množstve jedál, vrátane strukovín, bobuľovitého ovocia, pomarančov, čokolády, tofu, sódy, kávy, čaju, piva, tmavozelenej zeleniny a sladkých zemiakov.

Antiživiny v zdravej strave

Keď si porovnáme plusy a mínusy antiživín, rýchlo dospejeme k záveru, že ich vôbec netreba zatracovať. Konzumácia zdravých potravín, v ktorých sa nachádzajú (najmä ovocie, zelenina, celozrnné potraviny a strukoviny) by sa v populácii mala propagovať.

Jediným dôvodom na obavy by mohlo byť prehnané dávkovanie potravín s obsahom antiživín, k čomu však v bežnej populácii dochádza extrémne zriedka. Okrem toho sa väčšina antiživín odstraňuje pri spracovaní jedál, vrátane ich varenia, namáčania, praženia alebo pečenia.

Najväčšie ohrozenie vplyvom antiživín hrozí vegánom a vegetariánom, keďže ich strava pozostáva prevažne z ovocia, zeleniny, obilnín a strukovín. Treba však dodať, že aj napriek tomu je vegánska a vegetariánska strava lekármi uznávaná ako jedna z najzdravších, a podpisuje sa pod menší výskyt srdcovo-cievnych ochorení, obezity, cukrovky a viacerých druhov rakoviny.