Máte radi postavy v seriáloch? Toto to prezrádza o vašej osobnosti

Ľudia, ktorí majú silný vzťah k fiktívnym postavám v televíznych reláciách, majú pravdepodobnejšie problémy so vzťahmi. Naznačuje to výskum publikovaný v akademickom časopise Journal of Social and Personal Relationships.

Fiktívne televízne programy a filmy môžu ľuďom poskytnúť „bezpečný priestor“, v ktorom si ľudia riešia vzťahové problémy. Keď premýšľajú o svojej obľúbenej postave, dokážu si predstaviť, čo by urobili v rovnakej situácii.

Najviac sa s fiktívnymi postavami identifikujú ľudia s vysokou mierou úzkosti a vyhýbania sa vzťahom. Tento typ ľudí túži po intimite, ale prejavuje sa vyhýbavým správaním, ktoré má tendenciu narúšať ich vzťahy.

Medzi klasické príklady vyhýbavého správania patrí vyhýbanie sa telefonátom, neschopnosť vyjadriť lásku či vysmievanie sa z partnerových pokusov o zblíženie a zanedbávanie spoločných plánov. Prvý autor štúdie Nathan Silver uviedol:

"S príbehmi dokážeme oveľa viac, než len do nich uniknúť. Pre ľudí s problémami s pripútanosťou môžu byť filmy a televízne programy spôsobom, ako sa pokúsiť porozumieť svojim problémom alebo sprostredkovane uspokojiť svoje potreby intimity spôsobom, ktorý by im v skutočnom živote robil problémy. “

Ľudia sa vžijú do postáv, aby si vyskúšali sociálne situácie

V štúdii 1 039 Američanov odpovedalo na otázky o ich vzťahových problémoch a návykoch pri sledovaní televízie. Výsledky ukázali, že vyhýbaví ľudia boli najsilnejšie spojení s postavami v televíznych programoch. Mali vyššiu pravdepodobnosť, že:

• Ich príbeh pohltil alebo vtiahol do deja
• Si predstavovali rôzne možnosti postavy,
• Si predstavovali, že fiktívnu postavu osobne poznajú.

Silver vysvetlil problémy, ktorým títo ľudia čelia:

"Sú to klasickí sabotéri. Naozaj túžia po intimite, ale zvyknú to pokašľať, pretože majú aj takéto vyhýbavé správanie. Príbehový svet týmto ľuďom poskytuje bezpečné miesto na riešenie tejto nejednoznačnosti. Preto som presvedčený, že sa viac zapájajú do sveta príbehov. “

Fikcia poskytuje virtuálny svet na vyskúšanie možností, uviedol Silver:

„Naše výsledky naznačujú, že ľudia s týmito problémami môžu pomocou sveta príbehov premýšľať o tom, ako by zareagovali, keby mali tú príležitosť. Rozširujú svoje sociálne skúsenosti, prinajmenšom sprostredkovane.“

Štúdia nám, bohužiaľ, nehovorí, či je používanie televíznych programov a filmov týmto spôsobom prospešné pre ľudí alebo nie.