Juraj Čurný: Energia Andyho Hryca bola neuveriteľná, bol "multitaskingový"

"Bol to chlap starozákonného resp. údajne zastaralého typu - takého, ktorý sa o svoju skutočnú a aj pracovnú rodinu musí postarať, pretože on bol tým dominantným alfa samcom. To, či dokáže 'svoju svorku' (vo všetkých podobách) ochrániť a zabezpečiť, bola pre neho otázka cti - ako chlapa," uvádza Čurný.

S hercom sa spoznal v roku 1993, keď mu dal Hryc „lano“ do práve vznikajúceho Rádia Twist. „Tam som v dennodennom dotyku s ním zažil, čo pre neho znamenali ľudia, ktorých si vybral za spolupracovníkov - aj keď nikdy nešiel pre drsnejšie slovo ďaleko (napr. technická sekcia by vedela rozprávať), za svojimi ľuďmi si stál, chránil ich a robil všetko možné a neraz aj nemožné, aby oni mohli dať svoj talent v prospech projektu, ktorý vytvoril,“ uvádza Čurný.

Dodáva, že popri všetkých radostiach a starostiach vždy ostal čas aj na debaty o živote: „Dodnes mi ostali v pamäti jeho slová, ktoré ho (aspoň pre mňa) skvele charakterizujú: Viete Ďuro, mňa vychovávala ulica a naučila ma, že ak ti niekto dá facku, musíš mu vrátiť tri - aby si to zapamätal a už to nikdy neskúšal.“

Čurný v statuse na sociálnej sieti konštatuje, že Rádio Twist dalo profesne príležitosť mnohým ľuďom, ktorí z nej ťažia dodnes: „Mňa nevynímajúc. Z jedného z mnohých vtedy začínajúcich súkromných rádií sa stalo to, čo sa dnes označuje termínom 'mienkotvorné médium', ktoré sa cituje ako jeden z najcennejších a najdôveryhodnejších zdrojov. V mnohom sa vyrovnalo verejnoprávnemu rozhlasu s neporovnateľne nižšími financiami,“ dodal k Hrycovmu rádiu, v ktorom svoje relácie pripravovali Jaro Filip, Stano Radič, Richard Müller, Dado Nagy, Milan Markovič, Janko Lehotský, Fedor Frešo, Andy Kraus, Peter Marcin a mnohí ďalší.

„Andyho energia bola neuveriteľná a (napriek tomu, že sa tvrdí, že to dokážu len ženy) bol multitaskingový - dokázal súbežne riadiť rádio, hrať vo filme, byť honorárnym konzulom, založiť a rozvíjať branžovú Asociáciu nezávislých rozhlasových (a neskôr aj televíznych) staníc Slovenska, naspievať vlastný album, prevádzkovať štýlovú kaviareň spojenú s galériou a mnoho ďalších aktivít vrátane cestovania a vlastného vzdelávania,“ spomína Čurný na Andyho Hryca.

Neopomenul ani hercov fyziognomický typ, ktorý „ho vylučoval z obsadzovania do typu “klaďasov„: “Naopak, ak ste potrebovali 'záporáka', ktorý by bol uveriteľný a nebol by len jednorozmernou karikatúrou - pri obsadení Andyho sa bolo v zásade nemožné pomýliť.„

Z množstva úloh, ktoré Hryc stvárnil, najviac ostali Čurnému v pamäti tri. Na prvé miesto dal vrchného Fera Baluchu, ktorého Andy Hryc stvárnil vo filme Juraja Herza Sladké starostí (1984). Spomenul tiež horolezca Dušana z televízneho filmu Jozefa Zachara Vynes na horu svoj hrob (1979) a napokon Rácza z Balcovej filmovej adaptácie Pišťankovho románu Rivers Of Babylon (1998). „Nikdy netúžil vyhrať ankety popularity, nemal problém pomenovať čo a kto sa mu (a prečo) nepáči a naopak. Napriek tomu sa dostal - vďaka svojej práci - do kategórie tých, ktorí sú v danej oblasti známi 'iba' svojím krstným menom,“ uzavrel Čurný.