Toto je dôvod, prečo koronavírus mutuje

Od identifikácie vírusu SARS-CoV-2 stihol koronavírus mnohokrát zmutovať, pričom svet v súčasnosti trápia najmä tri varianty – juhoafrický, britský a brazílsky. Britský kmeň, ktorý pochádza z Kentu, je podľa virológov obzvlášť znepokojujúci, pretože existuje podozrenie, že by mohol byť odolný voči niektorým vakcínam.

Spolu s juhoafrickým kmeňom sú obe mutácie omnoho nákazlivejšie a vlády v jednotlivých krajinách len teraz začínajú testovať ich prevalenciu v populácii. Schopnosť koronavírusom mutovať však nie je ojedinelá. Prečo je tomu tak?

Prečo vírusy mutujú?

Britská mutácia je viac nákazlivá. Foto: Limbitech/Shutterstoc.com

Rovnako ako pri ľuďoch či zvieratách sa aj pri množení vírusov objavujú „chyby“ alebo genetické mutácie. Tieto zmeny môžu ovplyvniť časti vírusu, či už ide o rozdiel v tvare povrchu alebo v zložení proteínu.

Zmeny, vďaka ktorým má vírus evolučnú výhodu - napríklad zmeny, ktoré zvyšujú jeho infekčnosť alebo lepšie vyhýbanie sa ľudskému imunitnému systému - sa s väčšou pravdepodobnosťou budú opakovane reprodukovať.

Rýchlosť mutácie SARS-CoV-2 sa považuje za dosť pomalú, a to aj napriek zisteniu nových kmeňov. Sezónna chrípka má tendenciu mutovať každý rok. Preto je potrebné sa proti chrípke očkovať každú sezónu.

Vedci mutácie nachádzajú prostredníctvom sekvenovania genómu. Táto technika im umožňuje sledovať drobné zmeny vo vírusoch. Väčšina mutácií je taká malá, že v skutočnosti neprispievajú k výrazným zmenám vírusu a dokonca vďaka nim môžu byť menej infekčné.

Je preto možné, že budúce mutácie môžu znižovať infekčnosť, no zároveň je tu aj riziko, že ďalšie varianty budú nebezpečnejšie z hľadiska smrtnosti.