Covidom sa nakazí celá rodina, ale priebeh je u každého iný. Ako je to možné?

O ochorení COVID-19 toho stále vieme málo, ale jednou vecou si od počiatku pandémie môžeme byť istí – u nikoho sa nedá predpokladať, ako bude ochorenie zvládať.

Mnohí nakazení prežijú ochorenie bez akýchkoľvek príznakov (štatistiky hovoria, že to platí u každého tretieho pacienta). Ďalšiu početnú skupinu tvoria ľudia s miernymi príznakmi, ako je upchatý nos a bolesť hlavy. Medzi najzávažnejšie prípady radíme tých, ktorí pri ochorení pociťujú ťažkosti s dýchaním, neutíchajúci kašeľ a vyčerpávajúcu slabosť.

Rozlišujeme aj medzi prípadmi s hnačkou a tými s kašľom. U detí môže mať nakazenie koronavírusom celkom odlišný priebeh, a často nevykazujú žiadne symptómy. Inokedy im na koži vyrašia vyrážky a trápia ich teploty. Chránená nie je žiadna veková skupina, v nemocnici môže skončiť ktokoľvek z nás.

Prečo nás COVID-19 postihuje tak rozdielne? Má to niečo spoločné s imunitou, genetikou, vírusovou náložou alebo niečím celkom iným?

Podľa dekana Imunologickej fakulty na Imperial College London Charlesa Banghama si treba uvedomiť, že každé infekčné ochorenie sa svojím priebehom u rôznych ľudí líši. „Keď sa ja nakazím chrípkou, môže ma to ťažko postihnúť, zatiaľ čo ty to zvládneš s miernymi príznakmi alebo celkom bez nich, aj keď na vzorkách odobratých z dýchacích ciest zistíme prítomnosť vírusu. Pri inom víruse sa zas karta môže obrátiť,“ hovorí Bangham.

Podľa profesora imunológie je hlavnou príčinou rozdielnych reakcií na vírus rozdielna skladba génov, ktoré zodpovedajú za efektívnosť imunitnej odpovede.

Po preniknutí do organizmu sa koronavírus viaže na bunky a množí sa tak, aby ich „zajal“ čo najviac. Na to reaguje náš imunitný systém, ktorý na obranu vysiela vrodenú imunitnú odpoveď, ktorá sa spúšťa pri infekcii akéhokoľvek druhu.

V rámci imunitnej odpovede sa do tela uvoľňujú interferóny s antivirálnymi účinkami. Ich hlavnou úlohou je zastaviť množenie vírusu v počiatočnom štádiu infekcie.

Ďalšou úlohou vrodeného imunitného systému, ktorú vykonáva paralelne s bojom proti infekcii, je aktivovať adaptívnu imunitnú odpoveď. Jej úloha spočíva v uvoľnení B-lymfocytov, ktoré produkujú protilátky, a T-lymfocytov, ktoré ničia nakazené bunky.

Vo svete vedy sa nedávno vynorila myšlienka, že niektorí ľudia si s nákazou COVID-19 poradia lepšie preto, lebo ich imunita v minulosti bojovala proti inému koronavírusu, a tak si osvojila účinné mechanizmy.

Pri regulovaní imunitnej odpovede zastáva dôležitú úlohu takzvaný „MHC komplex“. Ide o sadu génov, ktoré tiež rozhodujú o tom, či telo prijme transplantovaný orgán. Keďže poznáme stovky variantov týchto génov, lekári musia vynakladať značné úsilie pri hľadaní vhodného príjemcu orgánov.

„Táto génová variácia je tiež dôvod, prečo na infekciu každý z nás reaguje tak odlišne,“ vysvetľuje Bangham. „U každého sa našťastie nachádza niekoľko týchto génov, a ich počet zvyšuje šancu na dobrú imunitnú odpoveď na celú škálu vírusov, baktérií alebo iných infekčných prostriedkov.“

Expert na molekulárnu onkológiu z Warwickej medicínskej školy Lawrence Young súhlasí, že hlavným dôvodom rozdielov v infekcii je imunitná odpoveď, ktorá sa prejavuje odlišne najmä keď porovnávame pohlavia.

„Mnohé štúdie poukazujú na silnejšiu imunitnú odpoveď na infekciu SARS-CoV-2 u žien. Na spôsob, akým ženský imunitný systém odpovedá na infekciu, vplývajú hormóny aj genetika,“ hovorí Young.

Okrem toho vieme, že imunitný systém oslabujú existujúce zdravotné ťažkosti a vyšší vek.

Akú úlohu pri priebehu infekcie zohráva vírusová nálož – inak povedané, množstvo vírusu, ktorému sme pri kontakte s nakazeným vystavení? Podľa Younga ide o podstatný faktor. „Môžeme to pozorovať pri iných vírusových infekciách, napríklad chrípke, kde kontakt s nižšou vírusovou náložou znamená menej príznakov a kratšie trvanie ochorenia,“ hovorí.

Profesor Bangham má o dôležitosti vírusovej nálože pochybnosti. „Je veľmi nepravdepodobné, že závažnosť ochorenia má súvis s veľkosťou vírusovej nálože pri nakazení. Vysvetlenie je jednoduché: keď raz vírus prenikne do tela, začne sa exponenciálne množiť,“ hovorí Bangham. „Takže mu netrvá dlho, kým v tele dosiahne značné množstvo, aj keď začínal ako menšia nálož.“

Výskumom rozdielností pri nakazení koronavírusom sa v súčasnosti zaoberá Univerzita v Colorade, ktorá si pomáha analýzou vzoriek krvi nakazených a nenakazených pacientov.

„COVID-19 nie je samostatná entita,“ hovorí profesor farmakológie Joaquin Espinosa. „U každého jedinca sa prejaví rôznym spôsobom. Ak sa rovnakým vírusom nakazí 100 ľudí, získate bohatú škálu prejavov.“

Štúdia analyzuje vzorky zo širokého záberu biologických faktorov, ktoré by mali pomôcť identifikovať konkrétne vzorce rozdielnych prejavov ochorenia u ľudí.