Vo veku 101 rokov zomrel básnik a beatnik Lawrence Ferlinghetti

Príčinou jeho smrti bolo intersticiálne ochorenie pľúc, uviedol pre AP básnikov syn Lorenzo. Dodal, že jeho otec zomrel „vo svojej izbe“ a on ho držal za ruku, keď sa naposledy nadýchol. Uviedol tiež, že jeho otec, ktorý by sa v marci bol dožil 102 rokov, dostal minulý týždeň prvú dávku vakcíny proti chorobe COVID-19.

Lawrence Ferlinghetti sa narodil 24. marca 1919 v Yonkerse v štáte new York. Po štúdiách na Kolumbijskej univerzite narukoval počas druhej svetovej vojny k námorníctvu. Po vojne krátko pracoval pre časopis Time. V rokoch 1947–1951 žil v Paríži, kde získal doktorát z filozofie na prestížnej Sorbonne.

V roku 1951 sa usadil v San Franciscu, kde si otvoril kníhkupectvo City Lights Bookstore zamerané na predaj lacných paperbackov.

Bol to vlastne prvý obchod s vreckovými vydaniami kníh (paperbackmi) v Spojených štátoch. Postupne sa kníhkupectvo stalo významným miestom, kde sa stretávali nekonformní americkí umelci. O pár rokov neskôr založil Lawrence Ferlinghetti dnes už legendárne vydavateľstvo City Lights Books, ktoré malo zásadný vplyv na americkú knižnú kultúru.

Vydavateľstvo sa už desiatky rokov nevenuje len vydávaniu amerických autorov, ale aj prekladovej literatúre.

Na prvú Ferlinghettiho zbierku Pictures of the Gone World (Obrazy zašlého sveta, 1955) mala veľký vplyv najmä francúzska poézia, hlavne Jacques Prévert, ktorého aj prekladal.

Pod vplyvom mladších generačných druhov - beatnikov však zmenil svoju poetiku. Prispôsobil báseň aj kadencii hovorovej reči. Začal používať návratný motív, niečo ako refrén, čo súviselo s jazzovou hudbou, ktorá sprevádzala prednesy beatnikov.

Medzi ďalšie známe básnické zbierky legendárneho storočného umelca a vydavateľa Lawrencea Ferlinghettiho patria Starting from San Francisco (Štartujem zo San Francisca, 1961), Where is Vietnam? (Kde je Vietnam?,1965), Landscapes of Living and Dying (Krajiny života a umierania, 1979). Z próz sú známe diela ako Tyrannus Nix? (1969) či Her (Ona, 1997).

V slovenskom jazyku vyšiel v roku 1965 a v reedícii v roku 2002, výber z jeho básnického diela s názvom Smutná nahá jazdkyňa.