Baťovci už od štátu žiadajú náhradu, chcú založiť univerzitu

Potomkovia jedného z najbohatších mužov bývalého Československa sú pripravení na Slovensku založiť Univerzitu Jána Antonína Baťu.

"Univerzita by slúžila tomu, aby na Slovensko prišli investície a špičkové technológie, hi-tech, ktoré by priniesli dobre platenú prácu pre ľudí, ktorí by sa v tej oblasti realizovali," povedal na stredajšej tlačovej besede vnuk svetoznámeho podnikateľa John Nash. Baťovci potvrdili svoj zámer, že peniaze, ktoré by od štátu dostali ako náhradu, by preinvestovali na Slovensku.

Koľko peňazí by chceli získať, Baťovci nehovoria. "Je to ťažko povedať, pretože ten majetok bol veľmi rozsiahly, keď bol znárodnený. Hovorilo sa o miliardách eur, ale to je hodnota znárodneného majetku, nevieme, v akej výšky ministerstvo financií stanoví náhradu," dodal Nash.
Ministerstvo žiadosť analyzuje

Ministerstvu financií už bola žiadosť o stanovenie a poskytnutie náhrady za znárodnený majetok koncernu Baťa na Slovensku doručená, žiadosť momentálne analyzujú. Vnuk Jána Antonína Baťu hovorí, že náhradu žiadajú aj kvôli ľuďom, ktorí kedysi pre koncern pracovali. V roku 1945 Baťa na Slovensku zamestnával asi 12-tisíc ľudí. "Cítime sa zaviazaní po dedovi, aby niečo z toho, čo vytvoril, sa vrátilo," poznamenal John Nash.

Právny zástupca Johna Nasha Robert Cholensky uistil, že Benešove dekréty v tomto prípade nepredstavujú žiadnu prekážku. "Benešovými dekrétmi bol znárodnený majetok, ten dekrét však počítal s tým, že sa nemá ukradnúť, ale má sa znárodniť za náhradu. Ministerstvo malo stanoviť náhradu, ktorá za ten majetok prináleží. K tomu však zo strany ministerstva financií nikdy nedošlo. Ide teda vlastne o naplnenie Benešových dekrétov," vysvetlil Cholensky.
Obrátia sa aj na súdy

V žiadosti, ktorú Baťovci doručili rezortu financií, uvádzajú, že do koncernu Baťa na Slovensku patrilo desať spoločností. Išlo o podniky vo Svite, v Bratislave, v Liptovskom Mikuláši, ale aj v Batizovciach, Nových Zámkoch či v Baťovanoch. Ak na ministerstve financií neuspejú, pravdepodobne sa obrátia na súdy. Ak by Baťovcom nevyhoveli ani slovenské súdy, sú podľa Cholenskeho pripravení využiť všetky možnosti, ktoré slovenský právny poriadok ponúka.

Po vojne bol Ján Antonín Baťa Národným súdom v roku 1947 odsúdený v neprítomnosti na 15 rokov ťažkého väzenia a prepadnutie celého majetku v prospech štátu. Dôvodom mala byť údajná kolaborácia s nacistami. Výrok súdu vychádzal z dekrétu prezidenta republiky Edvarda Beneša. O 60 rokov neskôr Mestský súd v Prahe tento rozsudok zrušil. V máji 2013 ho zrušil aj slovenský súd.