Aké je riziko, že sa nakazíte v prírode? Záleží od počasia aj správania

Koronavírus je tu s nami už dosť dlho na to, aby sme vedeli, že riziko nákazy je najvyššie v nevetranom interiéri. Práve v interiéroch preto platia najprísnejšie opatrenia, čo si ľudia zvyknú nesprávne vysvetliť tak, že vonku im nič nehrozí.

„Vieme, že vírus sa prenáša pri blízkom kontakte s ľuďmi,“ hovorí pre Huffington Post klinický virológ z Leicesterskej univerzity Julian Tang.

V prípade, že vo vonkajšom prostredí nie je dodržaný dvojmetrový odstup medzi dvomi skupinami ľudí, ktorí nemajú nasadenú ochranu dýchacích ciest v akejkoľvek podobe, „vírus sa stále môže preniesť,“ hovorí Tang. „Ak je väčšina z nich zaočkovaná a vonku svieti slnko a fúka vietor, riziko je nižšie.“

Aby sme bližšie porovnali riziko prenosu nového koronavírusu v interiéroch a exteriéroch, pozrime sa na slová profesora medicíny z Norwichskej medicínskej školy Paula Huntera, ktorý tvrdí, že vonku je šanca nákazy 19-krát nižšia ako vnútri.

„Nevieme o žiadnom ohnisku, ktoré by vzniklo na zaľudnených plážach, ktoré sme videli minulú jar a minulé leto,“ hovorí Hunter o britských plážach, ktoré v roku 2020 prilákali tisíce návštevníkov. „To neznamená, že taký prenos nie je možný, ale z hľadiska epidemického šírenia zrejme nezohráva podstatnú rolu.“

Tang dodáva, že najvyššie riziko prenosu hrozí pri priamej konverzácii ľudí bez rúška, ktorí stoja oproti sebe vo vzdialenosti menšej ako jeden meter a vonku nesvieti slnko a nefúka. Za takýchto podmienok sa vírus veľmi rýchlo šíri vo vzduchu.

„Státiu v blízkosti človeka, ktorý nie je z našej domácnosti alebo bubliny, by sme sa pri rozprávaní mali vyhnúť,“ zdôrazňuje Hunter. „Ale sedenie v blízkosti iných ľudí vo vzdialenosti viac ako 2 metre a bez socializácie s nimi predstavuje len nízke riziko.“

Príroda verzus bezpečnosť

Pri zohľadňovaní pobytu vonku netreba zabúdať aj výhody. Tie podľa profesora epidemiológie a infekčných ochorení z Nottinghamskej univerzity Keitha Neala dokonca prevažujú nad rizikami. Za najbezpečnejšiu formu aktivity v prírode označuje opaľovanie, pri ktorom sa vírusové kvapôčky, ktoré vydychujeme, „doslova vytrácajú vo vzduchu“.

Aj vedúci bristolského Výskumného centra aerosólov Jonathan Reid hovorí, že vieme len o „veľmi nízkom počte známych prípadov“ prenosu vírusu vo vonkajšom prostredí, ku ktorým došlo, keď ľudia „nedodržiavali odporúčania ohľadom fyzického odstupu“.

„Ľudia tiež nesmú zabúdať na riziko vnútorných priestorov, ktoré môžu navštíviť pri pobyte vonku, ako sú toalety, prezliekárne alebo bufety,“ pripomína Reid.