Herečka Zuzana Frenglová slávi jubileum

"Čo na duši, to na tvári", zvykne s úsmevom hovoriť slovenská herečka Zuzana Frenglová s dodatkom, že "niekedy tomu treba ale aj pomôcť". Na doskách, ktoré znamenajú svet ju diváci mohli vídavať už od jej útleho veku. Popri divadelných doskách, je známa aj z filmového plátna, televíznych obrazoviek, či spoza rozhlasového mikrofónu. Jednou z jej najvýraznejších kreácii bolo stvárnenie titulnej postavy Aničky Jurkovičovej v rovnomennom televíznom filme z roku 1983, približujúcom život prvej slovenskej ochotníckej divadelnej herečky.

Zuzana Frenglová sa narodila 12. marca 1961 v Bratislave. Vyrastala na okraji hlavného mesta, na sídlisku Krasňany. Detstvo budúcej herečky bolo spojené s divadlom, konkrétne s Novou scénou, kde jej otec - huslista hral v orchestri a ona za ním často chodila. Videla nielen inscenácie všetkých rozprávok, ale aj vtedy vychytené operety a muzikály. „Prvýkrát som stála na javisku už ako škôlkárka. Vždy na Mikuláša som musela zaspievať alebo zarecitovať, aby som dostala od ROH balíček“, zaspomínala na svoje detstvo Frenglová. Ako prváčka na základnej škole už účinkovala v rozprávke režiséra Igora Ciela Ľubica medvedica (1968). Prvá väčšia úloha sa jej ušla o päť rokov neskôr vo filme Strašidelný mlyn (1973).

Ako gymnazistka absolvovala svoju hereckú prípravku v známom študentskom divadle Ludus. Vysokoškolské vzdelanie nadobudla na bratislavskej Vysokej škole múzických umení (VŠMU). Štúdium herectva ukončila v roku 1984 v ročníku Mikuláša Hubu a až do roku 2002 bola členkou súboru Novej scény v Bratislave. Svoj talent uplatnila v komediálnych postavách, ale aj v dramatických úlohách. Na doskách divadla sa predviedla napríklad v hrách Parazit, Višňový sad, Sardinky na scénu alebo Traja mušketieri.

Priestor dostala aj v rozhlase, televíznych a dabingových štúdiách či vo filme. Jej filmografia zahŕňa snímky ako Plavčík a Vratko (1981), Popolvár najväčší na svete (1982), Zrelá mladosť (1983), Zabudnite na Mozarta (1985), Tanec nad plačom (1989), Niť života (1990), Mastný hrniec (1991), Peniaze, alebo život (1998). Zahrala si aj v historickom veľkofilme režiséra Juraja Jakubiska Bathory (2008), v dráme Ženy môjho života (2009) alebo v komédii Mŕtvola musí zomrieť (2010).

Frenglovú neobišli ani tvorcovia populárnych televíznych seriálov. Účinkovala napríklad v Paneláku (2008), v kriminálnom Meste tieňov (2008), v rodinných seriáloch Chlapi neplačú (2013), ZOO (2016), Hniezdo (2020).

Popri herectve sa venuje spolu so synom Jurajom práci v rodinnej firme, ktorá sa zaoberá priemyselným dizajnom so špecializáciou na letecký priemysel. Vo voľnom čase rada maľuje, už ako tínedžerka bola modelkou v ateliéri sochára Tibora Bártfaya a základy pochytila práve od neho.

Ešte ako aktívna herečka hrávala v divadle Aréna a Činohernom klube v Prahe. A práve od našich západných susedov si priniesla myšlienku menšej divadelnej spoločnosti, v ktorej by zopár hercov hrávalo v menších priestoroch pre svoje publikum. Svoj mladícky elán a šarm si roky udržiava pomocou pravidelného športovania a jógy.