Jedinečný, všestranný český umelec Zdeněk Svěrák sa dožíva 85 rokov

Výrazne a neopakovateľne zasiahol Zdeněk Svěrák do československej a českej kultúry. Jeho láskavému a múdremu humoru sa hovorí "svěrákovský". Stojí za množstvom filmov, stvárnených postáv, napísaných scenárov i hudobných textov. Jeho meno je neodmysliteľne spojené aj s fiktívnou postavou univerzálneho českého génia Járy Cimrmana.

„Ani k stáru nemám o životě páru,“ spieva sa v refréne pesničky textára Zdenka Svěráka a skladateľa Jaroslava Uhlířa z filmu Vratné lahve (2007). Zdeněk Svěrák si v komédii, ku ktorej napísal aj scenár, zahral 65-ročného Josefa Tkalouna, učiteľa češtiny na gymnáziu. Dnes má o rovné dva krížiky na chrbte viac, ale aj tak s dôvtipom jemu vlastným pre Český rozhlas povedal, že „platí to, čo som vyjadril v tej pesničke“.

Zdeněk Svěrák sa narodil 28. marca 1936 v Prahe v rodine pracovníka rozvodných energetických závodov. Po skončení základnej školy pokračoval na gymnáziu, kde začal písať prvé humorné poviedky, ktorými bavil svojich spolužiakov. Otec chcel mať zo syna elektroinžiniera, ale Zdeněk Svěrák sa rozhodol pre Vysokú školu pedagogickú, odbor český jazyk a literatúra aj preto, lebo sa videl v zakladateľovi českej historickej beletrie Aloisovi Jiráskovi.

Po skončení vysokej školy v roku 1958 sa najskôr venoval pedagogickej činnosti. Táto práca ho však príliš neuspokojovala, pretože bol zaplavený množstvom diktátov i slohových prác žiakov a na písanie autorských vecí mu neostávalo veľa času.

V júli 1962 nastúpil do Československého rozhlasu a práve v éteri sa po prvý raz – 16. septembra 1966 – objavila postava Járy Cimrmana v imaginárnej nealkoholickej vinárni U Pavouka. Nasledujúci rok sa podieľal na založení Divadla Járy Cimrmana, pre ktoré napísal spolu s Ladislavom Smoljakom všetkých 16 inscenácií a v ktorom pôsobí dodnes.

Prvý realizovaný scenár napísal v roku 1972 spolu so spolužiakom, priateľom a tiež kolegom z divadla Miloňom Čepelkom. Išlo o pôvodný televízny muzikál Přílš krásná dívka v hlavnej úlohe s Milošom Kopeckým a Helenou Vondráčkovou.

Prvý filmový scenár napísal Zdeněk Svěrák spolu s Ladislavom Smoljakom ku komédii Jáchyme, hoď ho do stroje! (1974). Obaja si v nej aj zahrali, tak ako v mnohých svojich ďalších filmoch. Komédiu o mladom automechanikovi Františkovi Koudelkovi a vtedy populárnych počítačoých kondiciogramoch nakrútil Oldřich Lipský a stretla sa s veľkým diváckym ohlasom. Mnohé hlášky z nej doslova zľudoveli (napr. „Slezte z toho lustru, Donalde!“ alebo „Nebudem se pouštět do žádných větších akcí“).

Vzápätí sa autorskej dvojici opäť s režisérom Lipským podarilo vytvoriť ďalšiu nemenej populárnu komédiu „Marečku, podejte mi pero!“ (1976), do ktorej Svěrák a Smoljak pretavili aj vlastné pedagogické skúsenosti. Príbeh o návrate dospelých ľudí do školských lavíc sa opäť zaskvel legendárnymi hláškami. Jedna z nich „Hliník se odstěhoval do Humpolce“ dokonca zľudovela natoľko, že imaginárnej postave Hliníka v Humpolci postavili sochu.

V tom istom roku však Svěrák a Smoljak spolupracovali aj s režisérom Jiřim Menzlom na poetickejšie ladenej snímke Na samotě u lesa (1976). Nasledovali ďalšie dva kultové filmy, pod ktorými je Smoljak podpísaný aj ako režisér: komédia o mnohonásobnej výmene bytov s názvom Kulový blesk (1978) a príbeh o falošnom účtujúcom čašníkovi Vrchní, prchni! (1980). V tom istom roku v réžii Zdeňka Podskalského vznikla podľa Svěrákovho scenára aj komédia Trhák.

Nasledovali filmy Tři veteráni (Oldřich Lipský, 1983) a v tom istom roku aj rýdzo „cimrmanovská“ komédia Jára Cimrman ležící spící (opäť v Smoljakovej réžii). Vít Olmer sa v roku 1984 zhostil réžie snímky Co je vám, doktore? (1984), kde si Svěrák zahral aj hlavnú rolu. Za vznikom snímky Vesničko má středisková (1985) stála náhoda - Svěrákovi omylom vyplatili dva razy honorár za scenár k filmu Na samotě u lesa. Jednoduchším riešením, než vrátiť peniaze, bolo napísať ďalšie filmové dielo, ktoré sa ukázalo ako mimoriadne úspešné - aj vďaka réžii Jiřího Menzla a hereckým výkonom maďarského herca Jánosa Bána a Slováka Mariána Labudu. Film bol nominovaný na Oskara a opäť si získal srdcia divákov nezabudnuteľnými bonmotmi.

Svojráznym hraným dokumentom, ktorý autenticky mapuje históriu Divadla Járy Cimrmana sa stala Svěrákova a Smoljakova snímka Nejistá sezóna (1987). Neskôr Zdeněk Svěrák začal spolupracovať so svojím synom Janom, ktorý sa ujal réžie filmu Obecná škola (1991), či Akumulátor 1 (1994). Skutočným vrcholom ich spoločnej tvorby sa však stal ich spoločný film Kolja (1996) - jeden z najlepších a najúspešnejších českých filmov, ktorý zaujal doma i v zahraničí. V Českej republike získal šesť Českých levov a americká filmová akadémia mu udelila Oscara (1996) za najlepší neanglicky hovorený film.

Nasledovala vojnová dráma Tmavomodrý svět (2001) a napokon film o starnutí Vratné lahve (2007). Zatiaľ posledným dielom dvojice je snímka Po strništi bos (2017), kde je však Zdeněk Svěrák len autorom námetu.

Svěrák napísal a vydal viacero poviedkových zbierok - vrátane poviedok, na základe ktorých vznikli aj jeho legendárne scenáre. K jeho tvorbe patrí tiež množstvo textov, ktoré napísal vo dvojici s Jaroslavom Uhlířom. Nie každý vie, že napísal aj text slávnej piesne Holubí dům, ktorú naspieval Jiří Schellinger.

Jedinečný umelec Zdeněk Svěrák sa angažuje veľmi aktívne tiež mimo kultúry. V roku 1994 založil Centrum Paraple, ktoré pomáha ľuďom na vozíku po poškodení miechy a ich rodinám zvládať ťažkú životnú situáciu.