Amnesty International odsúdila bohatú časť sveta za hromadenie vakcín

Bohatšie krajiny zlyhávajú v tej "najzákladnejšej skúške" celosvetovej súdržnosti, pretože si hromadia vakcíny proti ochoreniu COVID-19. V stredu vo výročnej správe to uviedla organizácia Amnesty International (AI).

AI v správe napísala, že zdravotná kríza ešte viac odhalila „chybné politiky“ vo svete a jedinou cestou vpred je spolupráca.

„Pandémia vrhla ostré svetlo na neschopnosť sveta účinne a spravodlivo spolupracovať,“ uviedla francúzska expertka na právo Agnes Callamardová, ktorú minulý mesiac vymenovali za generálnu tajomníčku AI. Od roku 2016 pôsobila ako osobitná spravodajkyňa OSN pre mimosúdne a svojvoľné popravy. Viedla vyšetrovanie vo viac ako 30 krajinách, vrátane kauzy zabitia saudskoarabského novinára Džamála Chášukdžího na konzuláte v Istanbule v roku 2018.

„Najbohatšie krajiny si vytvorili takmer monopol na svetové dodávky očkovacích látok a nechali tak krajiny s najmenšími zdrojmi zápasiť s najhoršou zdravotnou a ľudskoprávnou krízou,“ vyhlásila Callamardová.

Amnesty dôrazne kritizovala rozhodnutie bývalého prezidenta USA Donalda Trumpa vystúpiť zo Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) uprostred pandémie koronavírusu - tento krok však zvrátil Trumpov nástupca Joe Biden.

Callamardová vyzvala na okamžité zrýchlenie dodávok vakcín do celého sveta. Očkovanie označila za „najrozhodujúcejšiu, dokonca najzákladnejšiu, skúšku schopnosti sveta spolupracovať“.

Od konca roka 2019, keď sa koronavírus objavil v Číne, si pandémia vyžiadala životy vyše troch miliónov ľudí, ukázal výpočet tlačovej agentúry Reuters. Koronavírusom sa nakazilo celkovo najmenej 130 miliónov ľudí.

Napriek pravidelným výzvam medzinárodných organizácií na celosvetovú solidaritu údaje ukazujú, že nerovnosť v prístupe k vakcínam je čoraz väčšia.

Podľa výpočtov AFP vyše polovicu z približne 680 miliónov dávok podaných celosvetovo dostali ľudia v krajinách s vysokými príjmami, ako Spojené štáty, Británia a Izrael - pričom najchudobnejšie krajiny dostali len 0,1 percenta z týchto dávok.

Koncom marca aj WHO upozornila na čoraz nevyváženejšie dodávky vakcín.

AI podporuje rôzne iniciatívy, napríklad platformu WHO s názvom C-TAP, kde sa zdieľajú poznatky o vakcínach, intelektuálne vlastníctvo a údaje.

Táto málo využívaná iniciatíva by mohla pomôcť pri budovaní ďalších podnikov na výrobu očkovacích látok, predovšetkým v Afrike, Ázii a Latinskej Amerike, vysvetlila WHO.

Amnesty odmietla aj „úbohé polovičaté“ rozhodnutia, napríklad to, ktoré urobila skupina krajín G20, keď 77 štátom pozastavila splácanie dlhov.

AI takisto tvrdo skritizovala „neospravedlniteľnú nezodpovednosť“ Číny počas pandémie a obvinila Peking z cenzurovania zdravotníkov a novinárov, ktorí sa na začiatku nákazy pokúšali spustiť poplach.

„Pandémia ochorenia COVID-19 zosilnila potláčanie slobody prejavu, keď mnoho občianskych novinárov, ktorí informovali o nákaze, zmizlo a v niektorých prípadoch sa dostalo do väzenia,“ dodala AI vo výročnej správe.

Organizácia poukázala aj na pribúdajúce dôkazy o „závažnom porušovaní ľudských práv“ v Číne, „vrátane prípadov mučenia a núteného zmiznutia“ Ujgurov a ďalších moslimských menšín v provincii Sin-ťiang.

Podľa AI krajiny ako Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty (SAE) a Maďarsko tiež využívajú pandémiu na ďalšie umlčanie kritiky. V správe píše aj o násilí bezpečnostných zložiek v Brazílii a Nigérii proti protestným hnutiam.

„Niektorí (lídri) sa snažia ovládnuť obyvateľstvo autoritárskymi núdzovými opatreniami, ktoré zaviedli v boji proti covidu. Ale o krok vpredu je obzvlášť nebezpečný variant lídra,“ uviedla Callamardová.

AI upozornila, že počas tejto zdravotnej krízy sú v niektorých častiach sveta naďalej odsúvané na okraj spoločnosti také skupiny ako ženy a migranti.

Amnesty v správe napísala, že „existujúce spoločenské nerovnosti, ktorú sú výsledkom desaťročia trvajúcich toxických vlád“, sa ešte viac prehĺbili a trpia najmä etnické menšiny, utečenci, starší ľudia a ženy.

„Svet je v chaose. V tomto okamihu pandémie aj tí najnečestnejší lídri majú problém poprieť, že naše sociálne, ekonomické a politické systémy sú chybné a nefunkčné,“ uviedla Callamardová.