Prezidentka vymenovala Milana Krajniaka za ministra práce

Krajniak neočakávane oznámil odstúpenie z postu ministra práce po eskalácii koaličnej krízy 15. marca a svoje rozhodnutie vtedy označil za krok, ktorý má pomôcť vyriešiť situáciu medzi koaličnými partnermi. Strany SaS a Za ľudí vtedy žiadali pre nezvládnutie pandémie nového koronavírusu odstúpenie ministra zdravotníctva Mareka Krajčího a tiež odchod premiéra Igora Matoviča (obaja OĽANO).

V novej vláde premiéra Eduarda Hegera (OĽANO) zostal post ministra práce neobsadený, pretože prezidentka pôvodnú nomináciu hnutia Sme rodina neodobrila. Rezort dočasne viedol minister dopravy Andrej Doležal (nominant Sme rodina). Návrat Krajniaka na ministerstvo oznámil predseda Národnej rady (NR) SR a hnutia Sme rodina Boris Kollár po stredajšom (7. 4.) rokovaní vlády.

Milan Krajniak sa narodil 30. januára 1973 v Bojniciach. Vyštudoval politológiu na Univerzite Cyrila a Metoda v Trnave. Od roku 1994 začal podnikať v oblasti marketingu a public relations. V rokoch 1995 až 1997 vykonával funkciu predsedu Občiansko-demokratickej mládeže. V rokoch 1997 – 1998 absolvoval základnú vojenskú službu u 5. pluku špeciálneho určenia – výsadkového pluku Jozefa Gabčíka v Žiline.

Pôsobil v Kresťanskodemokratickom hnutí (KDH) ako riaditeľ oddelenia pre médiá, respektíve riaditeľ tlačového odboru. Podieľal sa na tvorbe ekonomických programov KDH. V rokoch 2003 - 2006 bol členom prezídia Fondu národného majetku (FNM). Ako poradca ministra vnútra Daniela Lipšica pôsobil v rokoch 2010 - 2012. O uvoľnenie z funkcie požiadal 13. januára 2012 v súvislosti s kauzou Gorila. Lipšic ocenil jeho prístup a zdôraznil, že v spise bol Krajniak spomínaný len okrajovo a žiadne provízie nebral.

Kauze Gorila, ale aj iným aktuálnym otázkam, sa Krajniak venoval na svojom blogu. Je autorom publikácií Úspešní politici slovenských dejín (2012), Doktrína štátu (2012), Slovenská identita (2015) a Banda zlodejov (2015).

S Lipšicom spoluzakladal hnutie Nova, ktoré opustil 26. júna 2014. V rokoch 2015 - 2017 bol vydavateľom internetového denníka Konzervatívny výber.

V parlamentných voľbách 5. marca 2016 kandidoval Krajniak za hnutie Sme rodina na druhom mieste kandidátky ako jeho podpredseda. Hnutie získalo 6,62 percenta platných voličských hlasov a v parlamente obsadilo 11 kresiel. Počas volebného obdobia 2016 - 2020 pôsobil v Národnej rade (NR) SR ako opozičný poslanec a bol predsedom Výboru NR SR pre preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu a členom Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť.

V roku 2019 sa Krajniak rozhodol kandidovať za prezidenta SR a 30. januára 2019 odovzdal v budove NR SR petičné hárky s 25.135 podpismi potrebnými na svoju prezidentskú kandidatúru. V prvom kole prezidentských volieb získal 2,77 percenta, čo predstavovalo 59.464 voličských hlasov.

V parlamentných voľbách 29. februára 2020 kandidoval Krajniak opäť na druhom mieste kandidátky Sme rodina. Hnutie získalo 8,24 percenta (237.531) hlasov, pričom Krajniak dostal 57.744 preferenčných hlasov.

Po voľbách a vzniku vládnej koalície zloženej zo strán OĽANO, Sme rodina, SaS a Za ľudí sa Krajniak 21. marca 2020 stal ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny vo vláde premiéra Igora Matoviča (OĽANO). Na poste ministra zotrval do 17. marca 2021, keď prezidentka SR Zuzana Čaputová prijala jeho demisiu. Tú Krajniak odôvodnil tým, že chcel takto prispieť k ukončeniu vládnej krízy, ktorá prepukla po nákupe ruskej vakcíny Sputnik V.

Po demisii sa vrátil do NR SR a 29. marca 2021 na sociálnej sieti vyhlásil, že nebude členom kreujúcej sa vlády pod vedením Eduarda Hegera (OĽANO), ale že ju bude podporovať z parlamentu ako koaličný poslanec.

Predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár 7. apríla 2021 informoval, že Milan Krajniak sa vráti na post ministra práce, sociálnych vecí a rodiny a bude súčasťou rekonštruovanej vlády premiéra Eduarda Hegera (OĽANO), ktorú prezidentka SR Čaputová vymenovala 1. apríla 2021.