Stres pred tehotenstvom ovplyvňuje pohlavie dieťaťa

Môže úroveň stresu počas počatia hrať úlohu v pohlaví dieťaťa? Podľa vedcov z univerzity v Granade majú ženy, ktoré sú v čase pred tehotenstvom v strese, takmer dvakrát vyššiu pravdepodobnosť, že sa im narodí dievča. K týmto záverom dospeli v štúdii publikovanej v akademickom časopise Journal of Developmental Origins of Health and Disease.

Vedci si nie sú istí, prečo, ale jednou z teórií je, že vysoké koncentrácie stresového hormónu kortizolu majú priamy vplyv na pohlavie a ďalšie hormóny, ktoré ovplyvňujú pohlavie dieťaťa. Ďalšou možnosťou je, že spermie nesúce chromozóm X - ktoré určujú, že z dieťaťa bude dievča, sú menej postihnuté problémami s cervikálnym hlienom spôsobeným stresom.

Autori štúdie sa však domnievajú, že jedným z najpravdepodobnejších vysvetlení je, že viac detí mužského pohlavia je potratených v dôsledku stresu. Je to jav, ktorý vedci zatiaľ úplne nechápu, ale myslia si, že by mohlo ísť o evolučnú adaptáciu.

V tejto štúdii analyzovali vzorky vlasov od 108 tehotných žien, aby zistili hladinu kortizolu. Testy sa uskutočňovali medzi 8. a 10. týždňom tehotenstva, pričom vlasové folikuly vykazovali úroveň stresu v priebehu niekoľkých mesiacov. Ženy tiež podstúpili sériu psychologických testov, aby zistili, ako veľmi sú v strese. Spoluautorka štúdie María Isabel Peralta-Ramírez vo vyhlásení univerzity uviedla:

"Výsledky, ktoré sme našli, boli prekvapivé, pretože ukázali, že ženy, ktoré porodili dievčatá, vykazovali vyššie koncentrácie kortizolu vo vlasoch v týždňoch pred, počas a po počatí než ženy, ktoré mali chlapcov.“

Koncentrácie kortizolu vo vlasoch matiek, ktoré mali dievčatá, boli takmer dvojnásobné ako v prípade tých, ktoré mali chlapcov.

Mužské plody majú menšiu pravdepodobnosť prežiť stresové tehotenstvo

Predchádzajúce štúdie preukázali negatívny vplyv stresu na matku v procesoch tehotenstva, pôrodu a dokonca aj vývoja mozgu dojčiat. Peralta-Ramírez dodáva:

„Naša výskumná skupina v mnohých publikáciách ukázala, ako psychický stres u matky generuje väčší počet psychopatologických symptómov počas tehotenstva, popôrodnú depresiu, väčšiu pravdepodobnosť asistovaného pôrodu, predĺženie času potrebného na začatie laktácie alebo horší neurologický vývoj dieťaťa šesť mesiacov po narodení.“

Jedným z možných vysvetlení výsledkov môže byť, že aktivácia „stresového systému“ - systému hypotalamus-hypofýza-nadobličky - ktorá spočíva v zvýšení produkcie kortizolu, mení množstvo pohlavných hormónov v čase počatia. Mechanizmy tejto zmeny však nie sú dobre pochopené.

Na jednej strane vyššia hladina stresu zvyšuje testosterón, o ktorom je známe, že produkuje deti mužského pohlavia. Na druhej strane existujú vedecké dôkazy o tom, že spermie nesúce chromozóm X, ktoré určujú, že dieťa bude žena, majú lepšie výsledky pri prechode cez hlien krčka maternice aj za nepriaznivých okolností spôsobených stresom. Peralta-Ramírez vysvetľuje:

„Existujú ďalšie možné hypotézy, ktoré sa pokúšajú tento jav vysvetliť. Medzi najsilnejšie teórie patrí myšlienka, že počas prvých týždňov gravidity existuje viac úmrtí mužských plodov zo zdravotných dôvodov v situáciách silného stresu matky.“

Niekoľko štúdií však ukázalo, že plody sú citlivé na vplyv stresu, pretože zohráva kľúčovú úlohu v ich vývoji. Príkladom toho je dokázaná skutočnosť, že plody mužského pohlavia dozrievajú pomalšie ako ženy. Bývajú spojené s väčším počtom komplikácií v tehotenstve a predčasným pôrodom a po narodení majú vyššiu pravdepodobnosť, že majú kratšie teloméry na konci chromozómov.

To znamená, že plody mužského pohlavia sú náchylnejšie na nepriaznivé prenatálne prostredie, čo naznačuje, že u žien, ktoré sú v čase počatia vystavené vysokej miere stresu, môže byť menšia pravdepodobnosť narodenia chlapca.