Merkelovej strana podľa odhadov suverénne vyhrala voľby

Takéto odhady odvysielali nezávisle dve verejnoprávne televízne stanice ZDF a ARD, podľa ktorých CDU získala 304 zo 606 poslaneckých kresiel.

Znamenalo by to, že Merkelová nebude na vytvorenie vlády potrebovať koaličných partnerov.

Predchádzajúce odhady hovorili, že koaličná Slobodná demokratická strana (FDP) nedostala ani päť percent a zostáva tak mimo parlamentu. Absolútnu väčšinu získal v Nemecku naposledy v roku 1957 Konrad Adenauer.
Angela Merkelová

Angela Dorothea Kasnerová je rodáčkou z niekdajšieho západonemeckého Hamburgu, no krátko po narodení sa aj s rodičmi presunula do vtedajšieho komunistického Východného Nemecka. Angela, dcéra pastora, vyrastala neďaleko Berlína, vyštudovala fyziku v Lipsku, kde získala aj doktorát z kvantovej chémie.

Krátko pred pádom Berlínskeho múru sa začala politicky angažovať a v prvých slobodných voľbách po zjednotení Nemecka v roku 1990 sa dostala do parlamentu za menšiu stranu, ktorá sa neskôr spojila s CDU. V prvej polovici 90. rokov zastávala dva ministerské posty vo vláde vtedajšieho dlhoročného kancelára Helmuta Kohla.

Angela sa postupne stala jeho obľúbenkyňou, no Kohl roku 1998 prehral voľby a jeho CDU sa po 16 rokoch ocitla v opozícii. K volebnej prehre sa pridal aj korupčný škandál a výsledkom bol odchod vedenia strany. To uvoľnilo priestor pre Merkelovú. Ako vôbec prvá žena v histórii sa postavila na čelo CDU, stala sa líderkou opozície voči vláde kancelára Gerharda Schrödera a vyzvala na nový začiatok.

Pre voľby 2002 však volebnou líderkou kresťanských demokratov nakoniec nebola a CDU opäť zostala mimo moci porazená sociálnymi demokratmi zo Schröderovej SPD. Merkelová však zotrvala pri kritike vlády. Jej súčasťou bolo aj jej obvinenie kancelára z antimerikanizmu, keď Schröder nepodporil USA vedenú inváziu do Iraku. Merkelová bola napriek odporu verejnosti za. Kritizovala taktiež vládnu podporu Turecka v jeho úsilí stať sa členom EÚ.

Predčasné voľby roku 2005 však už CDU s Merkelovou na čele priniesli úspech v podobe tesného víťazstva nad SPD. Keďže ani jedna zo strán nemala dostatok hlasov na vytvorenie vlády, po dlhých rokovaniach vznikla kritizovaná veľká koalícia. SPD a CDU si kreslá vo vláde podelili a Merkelová sa stala prvý raz predsedníčkou nemeckej vlády. Voľby o štyri roky neskôr jej však vyniesli dostatok hlasov a vznikla koalícia s politicky blízkymi slobodnými demokratmi z FDP. Vláda po prepuknutí hospodárskej krízy nastavila úsporný kurz nielen pre Nemcov, ale aj celú Európu. Merkelová sa stala tvárou škrtov, no zároveň aj najmocnejším lídrom Európy.

Merkelová sa začiatkom 80. rokoch rozviedla, no ponechala si manželovo meno. Druhýkrát sa vydala v roku 1998, no nemá žiadne vlastné deti. Známa je aj svojim odporom ku psom, veľkým nadšením pre futbal, striedmym životným štýlom a absenciou súkromných či politických škandálov. Dnes 59-ročná luteránka s poľskými koreňmi je podľa Forbesu už sedem rokov v rade najmocnejšou ženou sveta a prirovnávajú ju k niekdajšej britskej premiérke Margaret Thatcherovej. Prezývajú ju aj Mutti. Kým v západnej, severnej i strednej Európe sa teší uznaniu, obyvatelia juhoeurópskych krajín jej nemôžu prísť na meno pre úspory, ktoré sa pre nich spájajú s nezamestnanosťou a chudobou. S jej prácou je však podľa prieskumov spokojných až 70 percent Nemcov.