Čo sú „večné chemikálie“ a prečo sú hrozbou pre naše zdravie?

Nájdeme ich v nepriľnavých panviciach a nepremokavých materiáloch, a vďaka extrémnej trvácnosti a pomalému rozkladaniu si získali označenie „večné chemikálie“. Reč je o perfluóralkylovaných látkach (PFAS), ktoré majú široké využitie v chemickom priemysle aj bežnom živote.

Mimoriadna odolnosť je v prípade PFAS dvojsečnou zbraňou, ktorá im na jednej strane prepožičiava spomínanú univerzálnosť, ale na druhej strane takmer úplne znemožňuje ich likvidáciu. Ich vznik sa datuje do obdobia len niekoľko desiatok rokov nazad, no už teraz vieme o tom, že PFAS sa nachádzajú v prírode a ľudských organizmoch v rekordných množstvách.

PFAS a zdravie človeka

Keďže skupina PFAS zahŕňa asi 4700 rozličných chemikálií, neexistuje žiadna štúdia, ktorá by sa samostatne zaoberala každou z nich. Do popredia ale vystupuje dvojica perfluórovaných organických povrchovo aktívnych látok, kam patrí perfluóroktánsulfonát (PFOS) a kyselina perfluóroktánová (PFOA).

PFOS sa považuje za karcinogénnu látku a vystavovanie sa tejto chemikálii vo vysokej koncentrácii môže podľa Medzinárodnej agentúry pre výskum rakoviny spôsobiť rakovinu štítnej žľazy, poškodenie pečene, zvýšenú hladinu cholesterolu a rakovinu semenníkov a obličiek. Podľa viacerých zdrojov je tiež riziková pre tehotné ženy.

O PFOS toho stále veľa nevieme. Nie je jasné ani to, aké množstvo látky pri kontakte s organizmom spôsobuje tieto ťažkosti, čo je dôležité najmä preto, že jej výskyt je dnes pravdepodobný v každom ľudskom organizme. Štúdie však naznačujú, že koncentrácie PFOS a PFAS v populácii sa za posledné roky znížila, k čomu prispela aj prísnejšia forma regulácie naprieč krajinami.

Keďže PFOA je ťažké rozložiť prostredníctvom organických procesov, vody, svetla alebo baktérií, ich polčas rozpadu v ľudskom tele sa odhaduje na tri roky. Kým ich celkom neodstránime zo životného prostredia, len ťažko sa vyhneme kontaktu s nimi.

Kde s nimi prichádzame do styku

K najväčšiemu riziku kontaktu s PFOA a PFOS pochopiteľne dochádza v zamestnaniach, kde s nimi pracovníci prichádzajú do priameho styku. Bežný človek sa s nimi stretáva napríklad pri používaní každodenných výrobkov, vody aj jedla.

Naprieč celým svetom je regulácia používania týchto chemikálií stále len striedma. Úradný vestník Európskej únie v roku 2010 zverejnil odporúčanie, v ktorom členským štátom radí dôsledne monitorovať prítomnosť PFOS v potravinách a pravidelne informovať Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) o zistených výsledkoch.

Odborníci sa zhodujú na prísnejšej regulácii týchto látok aj v odpadových vodách, kým sa nevyvinú bezpečnejšie alternatívy.