Ako zistiť, či sa u dieťaťa vyvinú alergie: Táto vec to prezradí v prvých mesiacoch

Odborne o nej hovoríme ako o mekóniu, v ľudovej reči je známa aj ako smolka. Reč je o prvej stolici bábätka, ktorá má tmavozelenú farbu a smolovú konzistenciu a zväčša obsahuje prehltutú plodovú vodu, bunky pokožky a jemné vlásky.

Mekónium je pre náš článok významné preto, že na mikroskopickej úrovni je v ňom možné pozorovať materiál, ktorý tvorí stavebný kameň vznikajúceho mikrobiómu a imunity dieťaťa. Jeho bližšie pozorovanie preto môže predpovedať aj to, či sa z dieťaťa stane alergik.

V prípade, že v mekóniu nie je zastúpený dostatok prospešných molekúl, môže dôjsť k spomaleniu kolonizácie čriev dobrými baktériami, čo môže v neskoršom veku prispieť k vzniku ekzému, astmy a iných alergických ťažkostí, hovoria vedci z Kanady.

Analýza 100 vzoriek mekónií a ich porovnanie so vzorkami odobratými jednoročným deťom s alergiami ukázala, že deti, ktorých mekónium obsahovalo menej rôznych metabolitov, sú náchylnejšie na vznik alergií.

„Diverzita bola oslabená najmä na poli rôznych aminokyselín, vitamínov a rastlinných zložiek,“ hovorí mikrobiologička z Univerzity v Britskej Kolumbii Charisse Petersenová. Tieto molekulové reťazce živia rastúci mikrobióm, ktorý sa začne tvoriť po kontakte dieťaťa s prvými mikróbmi. Vďaka mikróbom je organizmus schopný naučiť sa, čo preň predstavuje hrozbu.

„Nové mikróby sa usádzajú v črevách a učia imunitné bunky, ako nepreháňať reakciu na benígne signály,“ pokračuje Petersenová. „Žiaľ, pravdepodobne nie každé dieťa má dostatok týchto prospešných baktérií, aby došlo k vytrénovaniu imunitných buniek.“

Výsledky štúdie sa zatiaľ nedajú považovať za dogmu, pretože skúmala len malú vzorku. Ak by sa ale autori nemýlili, znamenalo by to, že by sme mohli využívať prvú stolicu batoliat na diagnostiku rizika vzniku alergií.

Mekónium sa začína tvoriť už v 16. týždni plodu, takže na jeho skladbu vplýva aj prostredie v maternici. Tím z Kanady preto zozbieral informácie aj o rodičoch detí – hodnotili pritom napríklad užívanie antibiotík počas tehotenstva, rodinnú anamnézu alergií, spôsob pôrodu a fajčiarske návyky matky. Nakoniec ani jeden z týchto faktorov nepotvrdili ako hrozbu.

Ak by sa nám podarilo identifikovať kľúčové metabolické látky, ktoré novorodencom chýbajú, vedeli by sme im včas zabezpečiť ochranu pred nežiaducimi účinkami. Niektorí dokonca hovoria o transplantácii stolice ako o možnom riešení, čo sa však zatiaľ považuje za radikálny nápad.