Tieto príznaky koronavírusu šesťnásobne zvyšujú riziko úmrtia

Ochorenie COVID-19 je síce stále mladé, ale zas dosť staré na to, aby sme s určitosťou vedeli povedať, aké príznaky ho najčastejšie sprevádzajú. Okrem zvýšenej teploty, kašľa a bolesti hrude sa nejeden pacient stretne aj so stratou chute a čuchu. Práve tieto a ďalšie neurologické príznaky poukazujú na najťažší priebeh ochorenia.

Podľa Globálnej konzorciálnej štúdie neurologických dysfunkcií pri COVID-19 (GCS-NeuroCOVID) neurologické problémy vznikajú u 80 percent hospitalizovaných pacientov, pričom riziko úmrtia následkom ochorenia u nich vzrastá až šesťnásobne.

GXS-NeuroCOVID je dodnes najobsiahlejšie pozorovanie neurologických príznakov COVID-19, ktoré spája údaje zo 133 zdravotníckych organizácií v 13 krajinách na štyroch kontinentoch. Výskum koordinovali vedci z Pittsburskej univerzity a Európskej akadémie neurológie.

Výskum publikovaný v JAMA Network Open uvádza, že 82 percent z 3744 dospelých hospitalizovaných pacientov nakazených ochorením COVID-19 počas hospitalizácie javilo známky neurologických ochorení. Priemerne štyria z desiatich sa sťažovali na bolesti hlavy a traja z desiatich prišli o čuch alebo chuť.

Zo všetkých neurologických príznakov viac ako polovicu tvorila chronická encefalopatia, po ktorej nasleduje kóma (17 percent pacientov) a porážka (šesť percent). Pacienti často vstupovali do stavu zmeneného vedomia alebo mali utlmenú, alebo naopak povzbudenú náladu.

Napriek tomu, že vedci v minulosti neraz vyjadrili pochybnosti o tom, či koronavírus dokáže prelomiť hematoencefalickú bariéru, a tak priamo napadnúť mozog a vyvolať opuch a zápal, presne tieto následky postihli menej ako jedno percento pacientov hospitalizovaných s COVID-19.

V prípade, že pacient ešte pred hospitalizáciou trpel neurologickým ochorením, vrátane migrény, demencie alebo Alzheimerovej choroby, riziko, že koronavírus uňho vyvolá neurologické príznaky je dvojnásobné. Prítomnosť akýchkoľvek neurologických príznakov COVID-19 u pacientov pritom až šesťnásobne zvyšuje riziko úmrtia.

Autori ďalej uvádzajú, že zotavovanie z ochorenia COVID-19 najhoršie prebieha u pacientov, u ktorých sa prejavili neurologické príznaky. V porovnaní s ostatnými u nich tiež hrozí vyššie riziko dlhodobých následkov ochorenia.

„Aj keď sa nám podarí celkom zastaviť pandémiu, mali by sme pamätať na milióny vyliečených, ktorí budú potrebovať pomoc,“ zdôrazňuje autorka štúdie Sherry Chou. „Bude dôležité prísť na to, aké zdravotné problémy sa u týchto ľudí budú prejavovať aj po liečbe.“